Keď zlyhá technika – alebo tajomstvo starej lekárky

Písmo: A- | A+

V jedno sobotné ráno sa náš relaxačný program na víkend neočakávane zmenil. Manžel ochorel a bolo treba navštíviť lekársku pohotovosť. Tak sme sa v tú sobotu ráno ocitli v čakárni, kde už nervózne čakalo  zopár ľudí. Potichu sme si sadli a pozorovali... Nervozita by sa dala krájať. Po chvíľke počúvania všeobecnej debaty sme pochopili, že ľudia sú nahnevaní, pretože lekárka, ktorá má službu, vybavuje pacientov pomaličky - pomaly. Vo chvíli, keď už bolo šomranie v čakárni  dosť hlasné, vychádzala z ambulancie pacientka. Na adresu diskutujúcej skupinky povedala krásne slová : „ Nenadávajte prosím, je tam stará pani doktorka, ktorá síce robí pomaly -  ale je tak veľmi dobrá – neubližujte jej prosím.“

Slová ktoré sme si vypočuli, boli síce krásne – ale po prvej hodine čakania sme už aj my zostali nervózni. Ale dočkali sme sa... Najskôr sme sa dostali do prvého kola, potom ešte aj do druhého. Bolo totiž treba ísť na röntgen. V tú chvíľku som si spomenula na článok, ktorý som pred časom čítala v našich regionálnych novinách. Bolo v ňom písané, akú úžasnú novú röntgenovú techniku máme v našom meste. Vraj takú nemajú ani v nemocniciach vo veľkých mestách.

Tak sme si tento úžasný nový röntgen vyskúšali a po chvíli sme na CD nosiči niesli výsledok naspäť ku lekárke. Tento krát už skráteným postupom – bez čakania. Lekárka vložila CD-čko do počítača – a s napätím sme čakali, čo bude hovoriť.

Nebolo to ale také jednoduché.

Vzhľadom na to, že počítač mal podľa vzhľadu už aspoň 15 rokov - jednoducho po vložení CD-čka „zamrzol“. Lekárka začala bezradne lamentovať a na pomoc prišla sestrička. Vyzerala technicky zdatná. Zašomrala niečo také ako: „Toto sa tu často stáva“ a nasledovala osvedčená kombinácia 3 prstov – a reštart starej skrinky. Následne počítač štartoval takmer 10 minút :-) .

Medzitým intermezzo – náš rozhovor s lekárkou – jej milý záujem, láskavý postoj a ľútosť nad tým, že výpočtová technika, ktorú majú ako zamestnanci od zriaďovateľa k dispozícií je veľmi, veľmi stará.

A znova tá istá situácia - ...vložila CD-čko , zasa zmrzol počítač.....reštartovala počítač ...zasa 10 minút štartoval... Tento scenár sa opakoval 4x !!!!!

 Hodinu sme sedeli v ambulancii a čakali – ale snímok sa žiaľ lekárke nepodarilo pozrieť. Počas hodiny, ktorú sme s ňou strávili sme ale mali možnosť spoznať láskavú ženu – s ozajstným záujmom o človeka. Nebol to len herecký výkon – ale úprimný záujem , ktorý vychádzal zo srdca. To človek vycíti.

A ešte jedno krásne intermezzo. Telefonát od pacienta – ktorý mal asi „brušnú chrípku“. Pani doktorka mu trpezlivo vysvetľovala, že na takéto problémy je najlepší čierny čaj. Detailne mu popísala, ako si ho má pripraviť , nielen zaliať horúcou vodou ale nechať ho aj povariť . Pretože vtedy sa vraj uvoľnia do čaju látky, ktoré v žalúdku a v črevách absorbujú zlé baktérie. V tú chvíľu som naozaj nechápala veľkosť tejto informácie. Ba dokonca som vo svojom vnútri cítila akýsi výsmech – že čo mu to prepánakráľa radí. Keď sme po krátkom čase mali aj my v rodine „brušnú chrípku“, tak som si na túto radu spomenula . Pretože nič iné nezaberalo, vyskúšali sme aj čierny čaj podľa jej receptu. A verte, že to naozaj pomohlo :-).

Po štvrtom reštarte počítača si pani doktorka narýchlo obliekla kabát a bežala na opačný koniec nemocničného areálu – pozrieť snímok priamo na röntgen. Zadýchaná a unavená sa po chvíli vrátila. Po viac ako hodine pobytu v ambulancii sme boli konečne vybavení.

Pocity sa mi začali miešať. Cítila som hnev na to, ako (ne)funguje slovenské zdravotníctvo. Rozčarovanie z toho, že je zbytočný vynikajúci röntgen, keď výsledky z neho na pohotovosti nevedia pozrieť – pretože počítač je tam starý a takmer nefunkčný . Ako protiklad som však cítila ako pohladenie – láskavý prístup starej pani doktorky. Tá láska voči ľuďom, ktorá z nej priamo sála - vás jednoducho zlomí.

Aj som nakoniec vďaka nej nášmu zle fungujúcemu zdravotnému systému toto zlyhanie techniky prepáčila :-).

Skryť Zatvoriť reklamu