LA - alebo úsmevné spomienky na jednu letnú aktivitu

Písmo: A- | A+

V jedno leto sme sa ako študenti rozhodli, že v rámci letnej aktivity pôjdeme vysádzať stromčeky do Krkonôš. „Letná aktivita“ bol tak trocha honosný názov pre povinnú brigádu študentov VŠ cez prázdniny.  Plná optimizmu som v polovici horúceho leta na túto brigádu vyštartovala.

Dostať sa od nás do Krkonôš bolo i napriek veľkej vzdialenosti pomerne jednoduché – v „socialistických časoch“ totiž premával priamy spoj z Piešťan do Špindlerovho Mlyna. Autobus "urobil" túto trasu za 10 hodín. Bolo to, ako plavba na výletnej lodi. 

Veľmi som sa na túto brigádu tešila. Ešte ako bonus - som na zastávke autobusu stretla bývalého spolužiaka z gymnázia. Cestoval tým istým spojom ako ja a išiel do Hradca Králové – kde študoval . Potešili sme sa obaja, že nám bude spolu veselšie.

Cesta v družnej debate naozaj prebiehala celkom dobre. Autobus mal niekoľko prestávok. Tá najdlhšia bola v Litomyšli. Tam ma môj spolužiak - ako znalec situácie - pozval v rámci prestávky na zmrzlinu. Vraj tam majú takú vynikajúcu – ale až na námestí. Zobrali sme si len peňaženky a vybrali sme sa do centra mesta. Zmrzlina bola naozaj výborná. Lízali sme ju za pochodu – pretože odchod autobusu sa nemilosrdne blížil.

Dodnes neviem, kde sa stala chyba – či šofér autobusu odišiel skôr ako mal, alebo nám meškali hodinky - ale autobus sme už na mieste, kde parkoval, nenašli. Zazreli sme ho v diaľke, ako odchádza bez nás.

A teraz prichádzam k najkrajšiemu okamihu tohto príbehu :-)) .

Spolužiak, celý vystresovaný, zvolal na mňa pamätnú vetu : „Rob niečo, nevidíš že nám ušiel autobus?“ :-)) Neviem prečo mi tak dôveroval, možná preto, že on mal obuté šľapky a ja sandále – takže som asi podľa jeho odhadu mohla lepšie bežať a veril tomu, že autobus dobehnem . Nahodila som taký riadny šprint – on bežal v šľapkách kúsok za mnou. Oželeli sme aj zmrzlinu, ktorá nám obom spadla na zem. Čo budeme robiť ? Všetky veci okrem peňaženiek sme mali v autobuse – dokonca sme si v taškách nechali aj osobné doklady. Nasledovalo niekoľko ťažkých sekúnd a rýchly beh sme po krátkej chvíľke vzdali.

Zrazu sa stal taký malý zázrak. Autobus, z ktorého zostala už len miniatúra v diaľke - zostal stáť. Pani, ktorá sedela neďaleko nás v autobuse – si vraj po chvíli všimla, že tam nie sme – tak poprosila šoféra, aby zastavil. Viacerí z autobusu nás potom videli, ako v diaľke utekáme za autobusom.

Pokračovali sme teda v našom rýchlostnom preteku – a po dlhšej chvíli sme autobus „dobehli“ – ale samozrejme len vďaka tomu, že stál.

Bol to taký adrenalínový začiatok mojej letnej brigády. Ďalší priebeh už bol kľudnejší.

V Krkonošiach sme vysádzali malé stromčeky na kopec, ktorý sa volal Medvedín a bol nad Špindlerovým Mlynom. Okúsili sme, ako ťažko sa pracuje v lese na horúcom slnku, alebo počas dažďa. Po dvoch týždňoch, v závere nášho pobytu , sme dostali zaslúženú výplatu, ktorá po odpočítaní poplatku za stravu a ubytovanie v horskej ubytovni bola 83 Kčs . Bola to tak malá výplata, že niektorým to nestačilo ani na cestu domov :-))

Tak - to bola moja najveselšia letná aktivita a zároveň moja prvá a zatiaľ aj posledná návšteva Krkonôš.

Sem-tam, keď si chcem zaspomínať – tak si „vygooglím“ kopec Medvedín, ktorý sme vysadili – a podľa obrázkov vidím, že „naše“ stromčeky už riadne vyrástli.

Aj takéto bývali naše študentské letné aktivity... Myslím, že viacerí si na tieto krásne roky študentských brigád radi spomíname.

Slniečko
Slniečko 
Skryť Zatvoriť reklamu