Záujmové a mafiánske skupiny si podľa autora článku tentoraz vzali na mušku súkromný majetok (keďže ten štátny je už rozkradnutý), pričom na túto nekalú činnosť im má poslúžiť spomenutý zákon o pozemkových spoločenstvách (účinný od 01. mája 2013).
Neviem do akej miery písal autor článok v dobrej viere, že tomu čo píše naozaj aj rozumie, no vzhľadom na veľkú úspešnosť článku na sociálnych sieťach by som jeho autora ako aj jeho čitateľov rád vyviedol zo základných omylov. Obavy autora prezentované v článku sú totiž naozaj len veľmi málo opodstatnené a hlavne sú prezentované veľmi skreslene a nepresne. Z veľkej časti ide o nesprávnu interpretáciu zákona, pričom mnohé argumenty si autor vyslovene "primyslel".
Východiskový problém má spočívať v tom, že zákon všetky pozemky definuje ako jednu vec a každý z členov spoločenstva má práva a povinnosti podľa podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Zmysel tohto konštatovania mi naozaj vôbec nie je zrejmý, keďže v prípade urbárov išlo vždy o ideálne vlastníctvo k spoločnej veci. To znamená, že vlastníctvo bolo vždy vyjadrené spoluvlastníckym podielom k celku, t.j. nie výmerou ako to vo svojom článku ďalej uvádza jeho autor. Faktom ale je, že oproti predchádzajúcej právnej úprave nový zákon umožňuje, aby si aj výluční vlastníci jednotlivých pozemkov zriadili pozemkové spoločenstvo na ich obhospodarovanie (rozhodne nie na ich predaj). Nemám vedomosť, či od účinnosti zákona (t.j. od 01. mája 2013) takéto spoločenstvo výlučných vlastníkov vzniklo, no každopádne spoločenstvá existujúce do jeho účinnosti (a teda ich drvivá väčšina) sú jednoznačne spoločenstvá podielových spoluvlastníkov k spoločnej nehnuteľnosti.
Najväčšiu pohromu má podľa autora článku priniesť nová úprava v zákone, podľa ktorej „pozemok zo spoločnej nehnuteľnosti môže byť oddelený a prevedený na iného vlastníka len na základe rozhodnutia valného zhromaždenia". Je síce pravdou, že na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov (nie valného zhromaždenia ako sa uvádza v článku) môže byť od pozemku oddelená jeho časť, no toto zhromaždenie v žiadnom prípade nemôže rozhodnúť o jeho prevode na inú osobu. Tvrdenie autora je v tomto smere úplne mimo a v zákone nič také nie je. Pokiaľ by zákon v niektorom svojom ustanovení naozaj priznával zhromaždeniu vlastníkov oprávnenie previesť oddelený pozemok do vlastníctva iného, pozastavenie účinnosti takéhoto ustanovenia by pre jeho jednoznačnú protiústavnosť bola otázkou času. Keďže sa však žiadna takáto kompetencia zhromaždenia vlastníkov v zákone nenachádza asi vôbec nie je potrebné zaoberať sa autorovým názorným príkladom „ako jednoducho môžete prísť o vlastný pozemok". Ak by totiž autorom spomínaný „špekulant" naozaj skúpil podiely spoločnej nehnuteľnosti a stal sa jej nadpolovičným vlastníkom, mohol by následne ovládnuť orgány spoločenstva, mať voľnú ruku pri jej obhospodarovaní (t.j. najmä pri lukratívnej ťažbe a predaji dreva) a tiež rozhodnúť o oddelení časti spoločného pozemku. V žiadnom prípade by však cez zhromaždenie vlastníkov nedosiahol predaj podielov ďalších spoluvlastníkov na spriaznené osoby. Všetci doterajší vlastníci by po oddelení pozemku mali k nemu spoluvlastnícke podiely v rovnakom pomere ako do jeho oddelenia. Zrejmým účelom právnej úpravy je, že ak treba časť pozemku sústredenú v pozemkovom spoločenstve vykúpiť napr. na výstavbu diaľnice, táto časť sa odčlení a následne ju oprávnená osoba samostatne vykúpi, resp. pri nedosiahnutí dohody s vlastníkmi vyvlastní. Ak by tam aj „špekulant" mal nastrčenú svoju osobu, tejto by ho nemohol predať on sám ale všetci vlastníci podľa veľkosti svojich podielov.
A teraz k tej naozajstnej hrozbe nového zákona:
V súvislosti s argumentmi pána Pekného je potrebné dodať, že dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny v pozemkovom spoločenstve tiež nie je také jednoduché ako píše vo svojom článku. Ak by totiž ktokoľvek chcel predať svoj podiel špekulatívnej firme, musel by ho najprv ponúknuť na predaj ostatným spoluvlastníkom (ide o zákonné predkupné právo). Nová právna úprava otázku predkupného práva rieši novým spôsobom, ktorý zase podľa môjho názoru môže v budúcnosti priniesť vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti naozaj reálne problémy (tieto ale pán Peter Pekný pre istotu nespomína). Nový zákon totiž uvádza, že na predaj spoluvlastníckych podielov medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecná úprava Občianskeho zákonníka o predkupnom práve. To v praxi znamená asi toľko, že spomínaný „špekulant" najprv kúpi od niektorého spoluvlastníka hoci aj úplne malý spoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti a po dobu troch rokov bude v katastri nehnuteľností zapísaný ako jeho vlastník (3 roky je premlčacia doba v ktorej sa ostatní spoluvlastníci môžu domáhať porušenia svojho predkupného práva). Zároveň bude rátať s tým, že počas uvedenej doby si ho ako malého spoluvlastníka nikto z ostatných spoluvlastníkov nevšimne a neobráti sa na súd. Hneď po uplynutí premlčacej lehoty však nový spoluvlastník (aj keď malý) môže vo veľkom skupovať spoluvlastnícke podiely v spoločenstve bez obavy, že porušuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Vzhľadom na pomery v mnohých pozemkových spoločenstvách sa uvedené javí ako celkom reálny scenár a pri troche usilovnosti sa špekulatívna spoločnosť môže stať väčšinovým spoluvlastníkom a ovládnuť orgány spoločenstva. Ešte raz je ale potrebné zdôrazniť, že riziko takéhoto ovládnutia nespočíva v tom, že sa bez vedomia spoluvlastníka budú môcť predávať jeho spoluvlastnícke podiely (ako píše pán Pekný), ale že nový väčšinový vlastník bude úplne ovládať hospodársku činnosť urbáru (t.j. lukratívnu ťažbu a predaj dreva).
Je preto naozaj potrebné dobre zvážiť, ktorému článku dáme priestor na zdieľanie a či s jeho obsahom naozaj súhlasíme a osvojujeme si ho.
