Tento celosvetovo globálny problém zachvátil množstvo nevinných ľudí, ktorých počet nebezpečne rastie každou sekundou. Mnoho z nás a ani ja osobne si nedokáže živo predstaviť všetok ten bôľ, bolesť a utrpenie, akým si musia pravidelne prechádzať títo ľudia poznačení nepriazňou osudu. Úprimne ich však ľutujem a z celého srdca im želám priaznivejšiu budúcnosť podľa predstáv. Myslím, že by nekládli do popredia prehnané nároky. Detské siroty by si želali teplo domova, nežné pohladenie a potravu, pričom dospelí jedinci pevné zdravie, rovnako ako aj strechu nad hlavou, potravu a večný mier. Akým spôsobom však prežívajú v súčasnej dobe???
Na základe niekoľkých prečítaných článkov s touto tematikou môžem tvrdiť, že na pokraji biedy a celkového zúfalstva. V polorozpadnutých chatrčiach bez prívodu teplej či pitnej vody, kúrenia, kanalizácie a elektriny prebývajú na kosť vychudnuté sporo odeté, zväčša malé deti a dospelí čiernej pleti, ktorých náruživý plač, bolestné vzlyky a obavy o budúcnosť by nenechali nikoho chladným. Teda česť výnimkám, ktoré ako inak potvrdzujú pravidlo. Úprimné detské oči vyplnené smútkom a bolesťou hľadiace do prázdna, ako aj dospelí na kosť vychudnutí ľudia by boli určite vďační za akúkoľvek pomoc, či malú pozornosť. "Šťastnejšie" deti majú možnosť "bývať" so svojimi rodičmi, no mnohým z nich to nebolo umožnené. Pýtate sa prečo je to tak? Väčšinu ich skolí neúprosná choroba akou je dozaista AIDS, vírus HIV, malária, spavá nemoc, encefalitída a predovšetkým zvýšený hladomor. Smutné je, že umiera i mnoho nevinných malých detí, ktoré sa samé nedokážu uživiť. Až na niektoré, ktoré putujú do núteného detského otroctva v osídliach bohatších kumpánov. Prevažne maloleté deti, ktoré nechodia do školy a nevedia čítať, písať, počítať či rozprávať, pracujú po celý deň holými rúčkami na stavbe či farme i za najvyšších teplôt. Ako plácu dostanú minimum jedla a nedôstojné ubytovanie, pričom po určitej dobe následkami prepracovaniu tak či tak umierajú. Alebo si predstavte viacpočetnú rodinu, ktorú nemá kam hlavu zložiť, pozostávajúcu zo samých osirelých detí, pre ktoré sa vychystá do zamestnania najstarší člen len preto, aby nemusel hľadieť na utrpenie svojich najbližších a priniesol im niečo k jedlu. Smutné, ale často krát pravdivé.
Pritom by väčšina určite rada z nich dala čokoľvek za umožnenie chodiť do školy, nosiť čisté, primerané oblečenie, jesť teplú stravu a vychutnať si láskyplné pohladenie. Toto všetko sa dostávala a zrejme aj stále dostáva takmer každému z nás. A prevažná väčšina si tento fakt nedokáže vážiť. Berie ho za samozrejmosť, ktorá podľa všetkého nikdy neskončí. Aj ja som donedávna zaujímala rovnaký postoj, až nastal zlom a ... uvedomila som si, čo všetko musia prežívať ľudia v spomínaných krajinách :( Pri najbližšej príležitosti preto prispejem aspoň malou finančnou čiastkou na fond a to isté by ste mali urobiť aj VY. Vďaka Vám a organizáciám bude umožnené zaočkovanie, nákup oblečenia, jedla, zabezpečenie vzdelávania a domova takto postihnutým ľuďom. Aj keď nie všetkým, ale aspoň niektorým. Z nás neubudne. Práve naopak. Získame tým lepší pocit zo seba samých.
