Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš...
Takto sa začína báseň, ktorej autor by sa v hrobe obracal, keby počul ako dnes Slováci rozprávajú.
A samozrejme s ním aj ostatní, ktorí sa bili o možnosť rozprávať naším rodným jazykom.
Nemám v úmysle ospevovať Štúra a jeho kamošov, len hľadám odpoveď na otázku prečo sa národ slovenský tak často a rád vzdáva svojho dedičstva, vrátane možnosti na „Slovensku po slovensky“.
Aj keď je Slovensko rozlohou aj počtom obyvateľov malé, máme, až prekvapivo, veľa nárečí. Stredoslovenčina nás mala naučiť dohovoriť navzájom. Naša rodná reč je jazyk mäkký, takže ľavá je ľavá a nie lavá! Nemáme sa vyslovuje ňemáme. Atď...
Trhá mi uši, keď počujem ako rozprávajú ľudia v médiách a na verejných vystúpeniach. Je naozaj vhodné, ak sa vysmievame z ľudí, ktorí rozprávajú tak ako sa má, namiesto toho, aby sme opravovali tých, čo rozprávajú, prepytujem, ako im huba narástla? Vážne je smiešne ak niekto rozpráva spisovne? Je potrebné nahrádzať väčšinu našich slov cudzími?
Viem, že každý jazyk sa vyvíja, aj to, že dnes rozprávame ináč ako v roku 1843. Pribúdajú slová, niektoré zase zanikajú, zmenila sa skladba vety...Je mi jasné, že sa treba prijať aj cudzie slová, lebo ináč to nejde. Ale naozaj musí byť naša rodná reč sprznená toľkými cudzími slovami? Kým po slovensky môžeme tú istú vec pomenovať, minimálne, dvoma menami, napríklad v angličtine má jedno mnoho významov. Tak prečo si lámať hlavu tým, „čo tým chcel básnik povedať“, namiesto toho, aby sme to povedali jasne po slovensky? Neviem ako vám, ale mne sa zdá, že hovoriť„ Budeme sa sústrediť“ namiesto sústredíme sa je smiešne. To ako keby sme vraveli budem prísť.
Reklamy prevzaté z češtiny kde sú len slová preložené do slovenčiny, a aj to občas nesprávne, kde správna skladba vety je pojem neznámy. Príkladov sa nájde habadej.
Možno majú iné jazyky ľahšiu gramatiku, ale slovenčina je naša!
Maličké národnosti sa bijú o svoju nezávislosť, aj o možnosť rozprávať vlastným jazykom. A my Slováci, národ holubičí, sa často a radi vzdávame svojich právd a slobôd. Naozaj treba učiť naše deti, skôr ako sa naučia materinskú reč cudziu ? Bude ešte, o pár desaťročí, niekto kto sa nebude hanbiť, rozprávať po slovensky?
