Výhodou článku na blogu je, že nemusím mať pocit, že niekoho tým obťažujem. Je na vôli čitateľa, či dočíta príspevok do konca, alebo z neho odíde. Prežila a zažila som veľa krásnych, smutných aj bolestných chvíľ, veľakrát som sa pýtala prečo práve ja ... S odstupom času viem, že všetko čo ma v živote postretlo, malo svoj dôvod a účel. Len v tom danom okamihu som to nevedela.
Detstvo som mala také skoro normálne, ale dospievanie som mala som veľmi ťažké. Doteraz toto obdobie považujem za najbolestivejšiu časť môjho života. Pomohli mi ho prežiť moje denníky a gitara. Vysoká škola znamenala v mojom živote veľký zlom. Podarilo sa mi vymaniť sa z depresií, nájsť nový zmysel života, nájsť lásku a vydala som sa. Ďalšie roky som sa venovala predovšetkým deťom – najskôr iba vlastným, neskôr deťom v škole.
Vo svojich článkoch by som chcela písať o súčasnosti - vyjadriť svoje, pocity, postoje a názory na to, čo sa deje v spoločnosti, v mojom okolí a taktiež sa venovať návratom do minulosti. Chcem rozprávať o veciach, udalostiach, ktoré som prežila, ktoré ovplyvnili môj život a vďaka ktorým som sa vždy dokázala posunúť dopredu. Najdôležitejšiu úlohu v mojom živote zohrali láska, viera, deti a dobrí ľudia, ktorých som stretla vždy v ten pravý čas.
Nikto ma vlastne nepozná celkom. Moja rodina ma pozná najlepšie - vie, aká som doma a z môjho rozprávania vie aj o mojom živote mimo domu. Ale mnohé veci nevedia ani oni. Študenti v škole ma poznajú len ako učiteľku, kolegovia zas len ako kolegyňu. Ani moji dobrí priatelia nevedia o tom, aká vlastne som. Len tušia. A možno toto písanie pomôže aj mne, aby som lepšie spoznala samu seba.
