Dobrý deň, major Gagarin

Pán major všade som sa dočítala o príprave na let, samotnom lete a vašom návrate ale nikto nám nikdy nenapísal to ako ste sa vtedy cítili Vy. Konkrétne mňa, by nesmierne zaujímalo na čo ste vtedy mysleli. Vychovávali vás v súdruhovia komunisti, ale boli ste len obyčajný muž, syn kolchozníkov, neočakávali ste či tam niekde neuvidíte Boha? Ja osobne by som sa poriadne poobzerala, či ho náhodou neuvidím. Viete, keby som ho videla, mohla by som o tom všetkým porozprávať, bola by som strašne populárna. I keď myslím si že všetkých by viac zaujímal skafander, preťaženie, kozmická raketa a existencia inej inteligencie. Veľmi ma zaujíma či Vám aj nevyhŕkli slzy keď ste videl celú našu Zem. Ja by som istotne plakala. Pýtam sa to preto, že som čítala čo ste povedali o Zemi po prílete. Raz darmo mohol by z Vás byť aj skvelý ekológ a environmentalista a nie len kozmonaut.A ešte som sa chcela spýtať na ticho. Je vo vesmíre ticho alebo raketa hučala že ste ticho ani nepočul. Pán Gagarin ja by som sa tam v tom vesmíre strašne bála a hlavne toho ticha. Viete si predstaviť, že si tak v tom tichu sedíte a zrazu by Vám ktosi zaťukal na okienko? Veď ja by som dostala zrádnika, presne ako Fero Ďuďák od nás z dediny celý život jazdil s pohrebným vozom a na staré kolená si začal privyrábať ako šofér autobusu. Raz ho ktosi počas cesty poťukal po ramene, že sa čosi opýta a Fero Ďuďák dostal zrádnika, lebo si myslel že je stále v pohrebnom voze. Všetci v dedine si myslel že už umrie, ale neumrel a potom až do smrti jazdil iba na bicykli, lebo na bicykli človeka ťažko niekto poťuká po ramene.Pán Gagarin ešte Vám chcem napísať, že si Vás vážim. Urobili ste veľkú dieru do sveta, aj do ozónovej vrstvy. To človek vie spraviť dieru do sveta, ale vie si spraviť aj veľkú hanbu. A tak som veľmi rada, že Vám sa spraviť si tú hanbu nepodarilo. A tiež Vám Pán major aj trošku závidím a konkrétne to, že Vaše meno je od roku 1961 v každej učebnici pre deti. A možno aj to, že týmto letom do vesmíru a svojou skromnosťou ukazujete všetkým deťom, že aj keď má človek neraz ťažký život, alebo ho žije v skromnosti, môže dokázať veľké veci. Nepotrebujeme superhrdinov, potrebujeme ľudí, ktorí majú svoje sny, dve zdravé ruky, vôľu a chuť pracovať a nečakať na zázrak.S pozdravom a úctou Mária JamborováSoblahov 913 38P.S. Ak mi neodpíšete, nenahnevám sa. Celkom mi stačí, že som Vám toto všetko mohla napísať ja.