Mária Jamborová
Divne obyčajná
Ja vlastne chcem iba také obyčajné veci, aj keď si myslím, že som trošku neobyčajná. Možno som len namyslená a pyšná ale aj tak sa mi páči byť iná ako všetky ostatné.
Taký malý, krpatý živel, ktorý je vždy skôr počuť ako vidieť Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ja vlastne chcem iba také obyčajné veci, aj keď si myslím, že som trošku neobyčajná. Možno som len namyslená a pyšná ale aj tak sa mi páči byť iná ako všetky ostatné.
Minulý týždeň o tomto čase sme niekde v tme a zime za vetra, niekde za Ružomberskou kalváriou čakali na uja a verili v to, že nám pomôže a my pôjdeme na ten šialený teambuilding radšej naspäť do civilizácie.
Venku padá sychra, je tam kosa a ja som narobená z toho gruntovania, za ktoré ale našťastie dostávam plat. Ništ sa mi nesce a tak si tu myslím na Maltu.
V škole máme taký zvláštny predmet. Kurz pastorálno-psychologickej supervízie. Formou skupinovej supervízie sa učíme všetko o samotnom procese, priebehu a výstupoch. Je to náročné a ťažké, pretože nikomu z nás sa nechce rypkať v svojich emocionálnych, psychických a iných útrobách.
To bol teda predĺžený víkend- heslo "A toto sa naozaj stalo." Deti ako vždy z besných vajec, mimoriadne spevavé a tí správni vedúci.
Keď som si zháňala číslo na Majču, ešte som ani netušila, aké super to bude. Nakoniec som sa aj tak prihlásila cez Zuzku a motivácia bola celkom iná. Aj som sa tešila, aj som sa bála, predsa len kardiaci, to nie je len tak. decká si niekedy neuvedomujú čo môžu a čo nie a kde sú hranice. A svedkom mi bol ten veľký červený ruksak v ktorom bol resuscitátor.
Keď som mala 8 rokov, naši nás vzali na dovolenku do Talianska. Naši tam boli už aj rok pred tým, ale ja som musela zostať doma, pretože decko rok po operácii srdca nemôže ísť na nepreskúmanú pôdu cudzej krajiny.
Keď som pred dvoma týždňami v stredu nastupovala na príjem do Detského kardiocentra na Kramároch, ešte som netušila čo všetko zažijem.
Výskyt mužov gentlemanov v našej populácii klesá. Klesá tak rýchlo, že onedlho sa stanú ohrozeným druhom. Podľa mňa to súvisí s tým, že moderný človek sa stal veľkou individualitou a netrápi ho nič a nikto. To platí rovnako na ženy aj mužov.
Učili sme sa o Vás v škole. Myslím že v treťom ročníku. Mala som vtedy 8 rokov a myslela som si, že ste náramne odvážny muž. Letieť do vesmíru, veď komu by sa to nepáčilo? Vtedy sme všetci chceli byť buď kozmonautmi alebo smetiarmi. Ja osobne som preferovala skôr smetiarov. Niežeby sa mi kozmonautovanie nezdalo lákavé, ale naskakovať za jazdy na to veľké auto, musíte uznať, že predsa len je to väčšia zábava ako len sedieť v rakete.
Nikdy v živote som sa nenaučila hovoriť ľ. Nie že by som to neskúšala, ale ľ mi jednoducho nejde z huby a ani do uší. Myslím že je to aj celkom pochopiteľné. Korene mojej rodiny pochádzajú z dvoch dedín v jednom kraji, ktoré majú absolútne špecifické gramatické pravidlá. Pre autentickosť budem písať tak ako počujem.)
Konečne rozprávka kde nie sú žiadne rozprávajúce zvieratá, obri, prehistorické zvery či iné potvorky.
V Soblahove sa vyskytol prvý sneh. A nielen v susedovie záhrade. Minulý týždeň v sobotu sme sa s maminou nasmiali na tom, ako som rok čo rok v jeden jesenný deň pýtala od maminy rukavice a od tatina sánky.
Lepšie je "daj človeku ruku, osere ti plot!" Som iba taká obyčajná študentka, ktorá má radosť z toho, čo ju v škole učia. Radosť sa prejavuje hlavne vtedy, keď mám známku v indexe. Dovtedy to vie byť niekedy aj dosť nechutný boj.
S touto vetou a neskutočne šibalským úsmevom na mňa vyskočil bratranec 23.12. na oslave menín jeho mamy a brata.