Ondrejská ľudová veselica a chleba s masťou a cibuľou za 5sk

Včera o skoro približne takejto dobe už bolo naše Bratislavské UPC plné bláznov v krojoch. Pripadali mi šťastní. Všetko sa to započalo sv. omšou, ktorá bola veľmi rýchla, lebo ohľaduplný Stanko sa sám tešil možno ešte viac ako my. Bolo super pozerať na tie rozmanité kroje, spojené v jeden cieľ. Keď som počas sv. prijímania zazrela svoju sestru, teraz nepreháňam, až my vyrazilo dych aká bola krásna a ako sa s krojom perfektne dopĺňali. Bola by som schopná všetkým naokolo pošuškať, že to je moja sestra. A vtedy som pochopila krásu symbiózy človeka hrdého na svoj kroj a jeho kroja. Dievčatá boli krajšie ako inokedy, chlapci zaraz príťažlivejší. Dnes máme veľké výstrihy a bedrové nohavice na to aby sme očarili potencionálnych manželov, ale ako som to tak pozorovala, tým hadom sme sa viac páčili pozapínané až po krk v nazberaných sukniach, ktoré nám pridávali hneď aj 10 kíl a predsa chlapcom hrali svetielka v očiach, keď nás mohli chytiť za zopnutý pás a vytočiť okolo celej veľkej sály. A spomínala som aj chlieb s masťou a cibuľou. Jedno z mojich obľúbených jedál. Čakala som, že ho budú predávať tak za 12 až 15 korún a oni že za 5. To bolo také krásne. To som ešte nevidela :o) Boli síce krajšie, ale chutili o to lepšie. A čo že cibuľa smrdí, smrdeli sme si všetci a ešte sa nám to páčilo . Ja ako nový člen divadla uUPC som mala svoju premiéru. kroj mi nedal dýchať a pomohol až pohár vody a motivácia kapustnicou, na ktorú sa mi zbiehali slinky už dva dni, lebo som bola prítomná v UPC kedy sa započala kapustnica variť. Sestra mi ju kúpila a aj dala ovoňať a odtiaľ som hneď bežala na scénu. Heh ani raz som sa nepomýlila a scénu ktorú mi prerobili o pol šiestej večer na poslednej generálke, som zahrala super. A ľudia sa mi smiali, aj keď ja som tam riešila otázku existenciálneho typu. Ale o to nám išlo. Dva týždne minima spánku a maxima času za to stáli. A potom sa už iba trsalo a trsalo na ľudovú nôtu kapely Trnafčan, ktorí boli zlatí, lebo jednu pesničku hrali za noc tri krát :o) A myslím že to bola noc príjemných zážitkov a okamihov hlavne vtedy kedy sa môj 2 metrový kamoš naučil tancovať tri tance a pri tom kade chodí tade o sebe rozhlasuje že je poleno. Takže neverím. A liala som olovo. Čo bolo super, len keby som si vyolovila voľačo pozitívnejšie ako zradu, rozchod a faloš. Ešte že nemám frajera :o) A aj som si zatancovala, aj keď pomenej, nevadí aj tak som bola unavená jak kôň. Najviac super však z celého večera bola tá studená kapustnica po dobre odvedenej práci divadla a pobavení širokého ľudu pospolitého.