Piatková noc vmeste, alebo máš 18 choď

Už v lete, plánoval môj kamarát Šimon oslavovať svoje septembrové narodeniny v meste. Teda v bare, so svojimi kamošmi. Keďže medzi nich patrím, dostala som pozvanie. Sama sa sebe čudujem, že som vôbec išla, keď takémuto typu zábavy veľmo neholdujem. V piatok večer som sa po poldňovom behaní po Bratislave a zhánaní darčeka, vyfintila, namaľovala, aspoň trošku aby som vyzerala :o) a šup ho na autobus, spokojná sama so sebou tak ako som bola. Obšúchané, obnosené rifle, samozrejme nejaké moje povestné žlté tričko, obrovskú huňatú mikinu, staré obľúbené tenisky a kabelka ušitá zo starého tkaného koberca, tiež nazývaná aj lietajúci koberec po starom otcovi. vyzerala som podľa mňa veľmi dobre. Ale fakt asi iba podľa mňa :o) Ako začiatok večera zvolil oslávenec večeru so mnou a mojim bratrancom, teda pizzu. Bolo nám trom fajn ostatne ako vždy, veď sme v lete spolu trávili najviac času. A tak sme sa o deviatej vybrali naproti studenej noci, a oslávencovím ďalším kamarátkam a kamarátom, z ktorých si rozumiem asi tak s tromi :o) Keď začali prichádzať povestné kamošky, uvedomila som si ako biedne pri nich vyzerám. Všetky nastylované pomaly ako na svadbu a ja som si začala pomaly pripadať ako snehuliak na pláži. Ale zachránila ma priateľka môjho kamaráta, ktorá vyzerala presne ako ja, mala to, v čom sa cítila dobre. vravím si fúúú ok, nie som sama proti prúdu, dvom sa nám bude kráčať lepšie. Aby som preskočila nudné rozpravy kamarátok, prejdem hneď k rozbehovému koliečku po farskými schodmi v Trenčíne. tam oslávenec vytiahol nejaké tie fľašky a išlo sa pripíjať. Ja som sa postavila na stranu abstinentov, boli sme tam dve a vyslúžili sme si pár začudovaných otázok, od super štýlových kamošiek, ale uhrali sme to :o) Po tomto rozbehovom koliečku, už oslávencovi začali svietiť očká a hlas mu jemne skákal do altu a jeho stav som spoznala vtedy, keď všetkým naokolo začal rozprávať aká som dobrá psychologička, a že ak bude mať niekto problém dá mu na mňa číslo. Vtedy som sa chcela schovať niekde do kríčkov, lebo som teda psychológ neni ani z ďaleka. Tento čas, mojej hanby sa však rýchlo vytratil, lebo ľahko nastylovaným kamoškám bola zima a tak sme teda šli do najviac vychyteného baru v Trenčíne, kde je vstup iba 18+, čiže žiadne opité 15-tky, prevesené cez nejaké fotelky. na vstup sa treba preukázať dokladom totožnosti. Kamarát, si zabudol doklady a aj keď má 20 rokov, hladké hlavy, ho nechceli pustiť a tak spolu s ním odišla aj jeho priateľka, jediná nenastylovaná žena. No tak čo nevadí, vravím si . ukážem ujovi vyhadzovačovi ISIC a ten na mňa zrúkne, že to neny (prosím, čítať tvrdo) doklad o totožnosty. Tak fajn, až keď som mu ukázala vodičák, uveril že mám 20 a nie 16. Juj strašné zdá sa mi, že mal rozum v svaloch. Prvý krát vo svojom živote som vstúpila do ospevovaného baru a v podstate sa nič nestalo. Iba obyčajný bar, kde hučí muzika tak, že mi ešte teraz bzučí v hlave.Ohromné množstvo ľudí, ale akých brutálne nastylovaných a ja tam prídem v tej huňatej mikine sadnem si a pozerám ako voš spod prachu. Všetci sú hneď ako typickí stáli návštevníci hneď na parkete a tancujú na zremixovaný hit od Maddony, ktorý ten ujo Dj pustil ten večer asi 5 krát. Od veľmi milého čašníka som si objednala Mojito Virgin, keďže som nepiják a on chúďatko úplne ohluchnutý od tej hudby sa ma musel spýtať dva krát. Ako správna žena, som zašla aj na miestne WC. Ale tam ma schytil šok, nie z WC, ale z dievčat ktoré som tam stretla, To boli hotové úkazy. Jedna z nich vyšla von z kabínky a vravím vám úprimne, keby si svoje prsia mohla vyložiť na hlavu, tak by to spravil a ešte by sa tomu aj tešila. Druhá, mala bielu košelu, takzvanú " Andelku" a takú mini sukienku, že jej fakt iba zakrývala zadok a podľa mňa v tom ani nemohla chodiť, lebo tá suknička bola asi takej veľkosti ako odstrihnutý rukáv z krátkeho trička môjho otca. No sranda. Ale aj napriek tomuto všetkému, som nechcela aby sa oslávenec zle cítil kvôli tomu, že som sa nebavila, tak musím povedať , že som sa teda ozaj bavila. Aj s jeho spolusediacou zo školy, s ktorou sme si pokecali veľmo dobre, tiež je nepiják. Aj som si zatancovala a aj som sa dobre nasmiala. Uvedomila som si veľa a aj takú, že mi je ľúto ľudí ktorí sa zúfalo snažia zaujať opačné pohlavie a prtiom zo seba robia to čo nie sú a nikdy nebudú a je mi ľúto že sa pri hľadaní niečoho čo im chýba spíjajú a myslia si že to im chýba, ale škoda že ešte nevadia čo to je ale, ja už viem. A ešte na tom všetkom som si uvedomila to, že keď som opäť raz stála pred zrkadlom na WC a pozerala sa na svoj odraz, a pritom som sledovala slečnu ktorá na seba kydá púder, že som taká štastná, že nemusím nič zakrývať a že som super pekná aj bez toho :o) a hlavne som strašne skromná:o)P.S. Toto P.S. je pre čašníka v okuliaroch, ktorý bol na mňa celý večer milý, aj keď sa na ňom moji kamoši smiali.