Šepkám mu, či si pamätá ako sme ho v detstve prezývali Čučo, Čučko, pri tomto slove sa mu rozšíria oči a pozerá sa na mňa. Šepkám mu, či si pamätá ako ma s mladším bratom uväzovali o kuchynskú stolovú nohu hnedými bavlnenými pančuškami, či si pamätá ako ma raz v lete bosú zavreli do husacieho chlieva a ako mi po nohách lozili husacie vši a ako som jačala. Vynára sa mi veľa iných spomienok na detstvo.
Choroba Ti dala rok po ťažkej operácii relatívny pokoj a potom vyrazila do útoku a rozliezla sa po celom Tvojom veľkom tele. A zvíťazila! Dnes Ti nemôžem zaželať zdravie, šťastie, lásku. Dnes vyslovujem želanie umieraj pokojne, tichučko, nemaj už tie prekliate bolesti!
Stalo sa. Vonku svietilo slnko a Ty si v posledný deň roku 2012 poobede o 13.30 dodýchal. Robím Ti krížik na čelo, zatváram oči, kropím Ťa slzami, môj veľký brat.
Pokoj Tvojej duši, pokoj s Tebou.
