Som jedna z davu, jedna ktorá sa životom prebíja sama, energiu mi dodávajú moja krásna dcéra, môj jazvečík, príroda a všetko živé v nej. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Posledný deň roku 2012. Sedím na ošúchanej stoličke v nemocnici pri posteli môjho veľkého brata. Držím ho za ruku, má ju chudú a studenú. Moja druhá ruka ho hladká po hlave, má ju bez vlasov. Slabučko dýcha, stoná od bolestí, okolie nevníma a Morfín nezaberá.
Chcel by som Vám dvojnohým aj štvornohým vyrozprávaž svoj príbeh, ktorý mal na začiatku nie príliš optimistické prognózy a koniec? Ten je stále otvorený. Volám sa Dafko, som dlhosrstý jazvečík, mám úctyhodných 14 rokov. Od šteniatka sa o mňa starajú dve paničky. Vždy som bol veľmi aktívny, sebavedomý, za fenkami bažiaci jazvečík, ktorý si vždy urobil po svojom. Celý život som bol až na nejaké výnimky zdravý, posledné štyri roky ma trápi chrbtica, párkrát ma seklo v krížoch a v krku, ale po liečbe sa mi vždy uľavilo.
