Malé deti v rodine niekedy zareagujú nevhodne, ale pritom si neuvedomujú následky a keď ich rodič zahriakne, cítia sa nešťastne a dotknuto.
Prirodzene túžia po odpustení a znovuprijatí. Rodič , ak to ovláda, im pomáha tak, že im káže ospravedlniť sa.
Viditeľne sa týmto dieťaťu uľaví a druhýkrát si dá pozor, aby sa to neopakovalo a nemusel sa ospravedlňovať a pritom má pocit, že sa im láska rodiny vrátila.
V niektorých rodinách pred spaním sa manželia ospravedlňujú navzájom, či už majú alebo nemajú pocit viny. Je to podľa mňa správne, lebo nikto si rád nepripúšťa, že chcel niekomu ublížiť či už cielene, či náhodne, či len v návale zlosti, či jeho reakcia nebola správne pochopená.
Páči sa mi , keď vo filme partner,či rodič citlivo reaguje na zmenu nálady toho druhého, je to znak toho, že ho neustále vníma ako svojho najbližšieho človeka. Veď takéto správanie je dôkazom zdravého blízkeho vzťahu, nemusí sa okolo toho toľko filozofovať, ale pochybnosti sa patrí rozptýliť každý deň.
