Tak aby to nebolo rozvláčne a zdĺhavé, tak sa zameriam na to čo ma oslovilo, prekvapilo, šokovalo a neviem ešte čo :)
Zaujímavosti, ktoré som si tu za tých pár dni všimla:
Vyzuť sa!
Ideš do hinduistického chrámu? Vyzuj sa! V mešite , to viem. V hinduistických chrámoch som nikdy predtým nebola, takže som to videla prvý krát. Ale keď sme šli v nedeľu večer na katolícku omšu... Mala som v pláne poďakovať NAJSAMvyššiemu, za celý deň a za všetko... ale skôr ako som to stihla, musela som vysloviť : Chvalapánu Bohu, že mám na sebe čisté ponožka a bez dierky :-D A obe rovnaké !!! Pane Bože ďakujem Ti, si super :-D Občas mám aj 2 inakšie :-P Ono sa tu totiž na katolíckych omšiach pred vstupom do kostola tiež vyzúva !!! :-D A o tom žiaden knižný sprievodca nehovoril. Ale dobre bolo. Obula som sa ako kompletný človek. Ale aj v prípade žeby som sa teda vyzula úplne, keby sú deravé, špinavé, dňom poznačené, alebo iné... mala som aspoň ostrihané nechty :) Takže fajn. Ani podlahu by som im nevyšpárovala ani koberce nedotrhala , keby tam trochu zadrapnem:-)
Tuk-tuk
Keď prifrčím metrom, tak je to asi 2 km odtiaľ, kde bývam. Som si povedala, že sa skúsim dostať do bytu tuk-tukom. Šak som neni debil :) (Tuk-tuk je taka trojkolesová potvora s volantom ako na motorke) Keď vyjdete z metra, vrhne sa po vás zase X chlapov, že vás zoberie. Poviete kam. Myslím si, že oni asi len rámcovo vedia kam idú, potom sa pýtajú cestou iných vodičov:-D Ale keď sa spýtam, či vedia kam idú, ale JASNÉÉÉ :)
Inak je ta cesta celkom adrenalín. Predpokladám, že moja mama by do toho nikdy nesadla. Týmto ju srdečne pozdravujem :)
Včera som šla s týpkom, ktorý to hneď našiel. Pýtal sa len raz. Dnes sme blúdili asi pol hodinu a stáli každú chvíľu u iných šoférov, zeleninárov, rikšákov. No spravil zachádzku jak sviňa. Potom prišiel k nejakému miestu a povedal mi, že je to tam. Hovorím, že určite nie, že ja nevystupujem, nech hľadá ďalej. Tak šiel ďalej. Potom konečne našiel. Predtým sme boli dohodnutí na 50 rupiách. Ale mala som len celú 100vku. Vydal mi 20. Začala som na neho kričať, nech mi dá okamžite 50!!On že veľa jazdil. Hovorím, že to je tvoja chyba, že nevieš kde to je. Prihodil 10. Hovorím, že 50!! Tak som na neho začala hulákať. Hneď dal to čo do 50 chýbalo a bolo vybavené:) Hňup jeden. Ešte asi nedráždil hada bosou nohou !:-) Ale pomerne rýchlo to pochopil.
Nepochybujem že aj ďalšie jazdy budú zážitok.
Metro
Metrom sa tu celkom fajn cestuje. Ráno som náhodne nasadla do nejakého vagóna. Po chvíľke som si všimla, že je niečo iné.Taký pocit, keď to neviete identifikovať, len to proste viete. Zrazu som si to uvedomila. A to, že tam okolo boli samé ženy. Predstavte si, že majú špeciálne vagón vyhradený len per ženy. Ak je tam muž, dostane pokutu. Muži sú vo vedľajších vagónoch.Do ktorých jasné že môžu ísť aj ženy a dokonca majú aj tam špeciálne vyhradené miesta. Tak ako napríklad u nás seniori. Stalo sa mi, že na mieste pre ženy, sedel taký starší pán. Postavil sa, že ma pustí sadnúť. Odmietla som, ale fakt milé gesto. Naspäť od emancipácie k metru :)
Celkom fajn je, že keď presadáte na inú linku v nejakej prestupnej stanici, na inú farbu, všimla som si, že na zemi sú také ťapky vo farbe tej metro linky na ktorú chcete ísť. Smerujú presne tam kam potrebujete. Akurát len trafiť ten správny smer.
S tým smerom je to trochu komplikovanejšie. Aj keď viete kde chcete ísť...keď sa zastavíte pri nesprávnej tabuli, tak neprečítate nič. :-D Chvíľu do toho hladíte jak hrom do duba a keď už prichádza metro, nastane stres, lebo neviete kam to ide. Spýtate sa či je to smer na ktorý potrebujete ísť, alebo na potvoru práve stojíte na druhej strane. Keď som mala čas, hľadala som anglický ekvivalent k tým linkám. Lebo niektoré sú v hindi – (vyzerá to ako keď rozhádžete sypaný čaj) , niektoré sú obojjazyčné a niektoré čisto v angličtine. Ale vždy sa niekto našiel, kto rád poradil :) Keď nevedel on, zavolal hneď niekoho ďalšieho z okolia...raz pri mne boli asi štyria ľudia a všetci radili. :) Výsledok: šťastne som dorazila na miesto určenia.
Horšie je, keď dobiehate do stojaceho metra, napcháte sa tesne do dverí a zrazu zbadáte, že stojíte pri tej hindi tabuli a neviete si skontrolovať zástavky. Chvalabohu to aspoň hlásia. Len občas to znie ináč ako si ja myslím :-D Tak isto aj ja keď sa pýtam na nejakú zástavku alebo miesto...každý sa najprv kukne na mňa že „ČO????“ :-D Ukážem papier, a oni chápavo privolia že ahááááááá, potom to vyslovia a znie to úplne ináč. :-) A ja na to že anóóó presne to hľadám, presne tam chcem ísť. (Stáva sa mi to bežne pri staniciach metra, alebo pamiatkach)
Týmto som chcela skončiť...ale dnešné zážitky nemôžem nespomenúť...kto máte chuť čítajte ďalej...
Dnes pokračoval môj trip po pamiatkách. Už boli aspoň otvorené. Cestovanie ma baví čím ďalej- tm viac. Zase som bola sama. Má to aj svoje výhody. Spoznáte kopec nových ľudí.
Inak občas sa tu cítim ako zvieratko. Niekedy som ja väčšia atrakcia, jak ta konkrétna pamiatka. :-D A to sa každé ráno aj učešem! Tak nechápem..
Tak napríklad... idem cez park a jedna holka kričí...Excause me! ja sa otočím, pokukám okolo, tam nikoho. Ukážem na seba... Yes YOU!!!! A už beží s mobilom, či si nemôže spraviť so mnou fotku. Keď sa fotí nejaká skupinka a ja idem okolo, hneď ma pozývajú, či sa môžeme spolu odfotiť. A ja na to, že šak čožeby nie?! :-D( šak som sa ráno (deň pred tým) aj učesala :-) )
Dnes pri jednej pamiatke Qutab Minar (pamiatka zapísaná v UNESCO), bola nejaká školská výprava... decká mi podávali ruky, ja som sa ich pýtala jak sa majú ... potom so mnou chceli slefie...tak aj ja s nimi. No takú radosť z toho mali. (Inak rozmýšľam, že kto väčšiu:-)
Nečakané stretnutia..
Kúzlo môjho výletu je zatiaľ v tom, že stretávam ľudí, ktorí sú niečím zvláštni. Stretnúť v Delhi Francúza ktorý po tom ako mu hovorím, že som zo slovenska mi plynule povie po slovensky. „Ahoj, ako sa máš? Ja som Tiborko!“ :-D Skoro som umrela. Pýtam sa ho, že kde sa to naučil. Ževraj mal priateľku zo Slovenska, z Liptovského Mikuláša. Jej rodičia nevedeli po francúzsky ani anglicky, tak on sa začal učiť trochu po slovensky. Ale už sa vraj rozišli no trochu slovensky si pamätá. Sme sa na tom obaja dobre pobavili.
Zaujímavé bolo ako som sa s ním a jeho kamošom zoznámila. Hľadala som nejakého šoféra, čo ma zoberie k metru. A zrazu vidím dvoch bielych. Jeden sa ma pýta (zrovna Tiborko:) že či nejdem na metro. A ja že áno. Tak som sa s nimi zviezla a ešte to zjednali za štvrtinovú cenu :-D Dali mu 20 rupií a keď sa s nimi začal šofér zjednávať počas cesty, povedal ten druhý, že má nejako veľa reči, že radšej nech šoféruje. Som sa tak smiala a v duchu si hovorím, že jak som dobre obišla, že sa nemusím hádať a zjednávať ja :-)
Keď sa v Indii s indom po nemecky rozprávate..
Docestovala som k ďalšej pamiatke. Nádherná stavba. Robil ju ten istý architekt, ktorý navrhoval Taj Mahal. Volá to (už sa to 4 deň učím ale furt sa to neviem naučiť ani to vysloviť:-) Humayuns Thomb. Je to hrobka nejakého panovníka.
Ako som sa zastavila pri takej informačnej tabuli, aby som sa pozrela a prečítala o tom niečo, prihovoril sa mi jeden Ind. Že či som z Nemecka...Hovorím že nie, akurát trochu rozprávam po nemecky. A on na mňa spustil po nemecky. Tak sme spolu prešli celú tu stavbu a rozprávali v nemčine. Hovoril mi, že je rád, lebo že naposledy hovoril pred 2 mesiacmi. V Delhi študuje nemčinu. Ale asi bude fakt dosť dobrý...po troch semestroch mať pomaly úroveň B.2. pre neho v takom odlišnom jazyku... Potom sa so mnou odfotili asi 3 skupinky ľudí a frčala som na dobrodružnú jazdu domov. Už som len hádala, či sa dnes zase stratíme tuk-tukom, alebo to zvládneme. Keď sa ma šofér na nejakej križovatke spýtal, že či tuto doprava, začala som mať pochybnosti. Ale dorazili sme šťastne nakoniec. Za 3 dni kedy som šla takto domov, som vždy prišla z nejakej inej strany. Ráno ma vždy šofér zavezie k metru. Naspäť už chodím sama. Ráno si len pamätám, že ideme okolo smetiska, kde majú švédske stoly kravy, svinky (také čierne, aj rúžové) a túlavé psy :) Večer okolo nich nechodím, tak som dezorientovaná.
Ako na mňa prišlo kyselo v metre a téma indické záchody, to rozpoviem nabudúce ;-) To je samostatná kapitola... :-D
