Ak poznáš kto si, našiel si zmysel svojho života.

Žijeme v dobe morálneho relativizmu. Neexistuje morálny hodnotový základ, podľa ktorého by sme mohli rozsúdiť čo je správne a čo nesprávne. Všetky morálne hodnoty sú len názory a preto musia mať rovnakú váhu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Filozofia neoliberalizmu je kultúrne i politicky vzorom pre mladú svetovú populáciu. Jej odtrhnutím od historických a kultúrnych koreňov svojho národa, dochádza k degradácii morálky a chaosu. Nájsť sa v tomto chaose, kto vlastne som, aký je zmysel môjho bytia je pre každého človeka v živote to najdôležitejšie. Ateisti, sekulárni humanisti vyznávajúci evolučný princíp ľudskej existencie veria, že naše Ja, naša duša, duch s veškerými pocitmi lásky, hnevu, zmyslu pre krásu, hudbu, humor, so všetkými morálnymi i amorálnymi vlastnosťami je produktom premeny hmoty-potravín, ktorými sa sýtime a dodávame energiu svojmu telu. Keď naše telo odmieta prijímať potravu, končí aj náš život. Po smrti všetko končí, nič viac neexistuje. Prečo sa potom ľudia tak veľmi boja smrti? Pretože koncept ľudskej existencie, ktorý je takto vysvetlený je nepochopiteľný a z neznáma majú ľudia strach. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Koncept stvorenia ľudskej bytosti hovorí, že Boh stvárnil človeka z prachu zeme, na svoj obraz ho stvoril. Telo, fyzická nádoba, v ktorej žije duch a má dušu. Skrze telesné zmysly sa človek kontaktuje s materiálnym svetom, skrze dušu – myseľ, emócie, vôľu – sa kontaktuje s psychickým svetom a skrze svojho ducha s duchovným svetom. Boh nás stvoril ako dokonalé bytosti, aby sme žili večne. Kaz. 3/11: „Všetko krásne učinil v svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc.“ Prečo nás vlastne stvoril? Boh je láska a láska sa realizuje vo vzťahu. Stvoril nás aby mal s nami spoločenstvo, osobný vzťah. Iba vedomie Super Osobnosti, ktorým On je, mohlo stvoriť naše osobné vedomie, naše ja, ktorým vnímame seba, svoje okolie i Boha. Sme s Ním vzájomne prepojený akciou i reakciou. Aby mohol pôsobiť k nám a my spätne k Nemu nechal nám tu svoje slovo Bibliu. Stvoril nás na svoj obraz, ako dokonalé bytosti, na svoju slávu. Ako veľmi miluje Boh človeka dokázal nám to v Kristu Ježišovi, ktorého poslal na túto zem, aby ON zaplatil za hriechy padlého ľudstva a vykúpil národy z otroctva hriechu. Zákon o zachovaní hmoty a energie vo vesmíre, a my sme jeho súčasťou, hovorí, že vo vesmíre sa nič nemôže stratiť. Hmota – telo „..prach sa navráti do zeme, ako bol prv, ale duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.“ Kaz. 12/7. Každý z nás sa raz postaví pred svojho Stvoriteľa a ON nám určí miesto, kde budeme očakávať na posledný súd, po skončení vekov. Žalm 9/18: „Nech zlosynovia zostúpia do ríše mŕtvych, všetci pohania, ktorí zabúdajú na Boha.“ Žalm 49/15: „Klesnú do podsvetia ako ovce a smrť im bude pastierom.“ Ľudia, ktorí sú vo vzbure proti Bohu, žijú svoj život nezávisle od svojho Stvoriteľa, s perspektívou 70–80-tich rokov. Zmyslom ich života je, za akúkoľvek cenu, užiť si maximum toho, čo tento svet ponúka, pretože smrťou všetko končí. Je to len sebaklam, smrťou nič nekončí. Smrť je definovaná izoláciou, nikdy neexistenciou. Po fyzickej smrti duše týchto ľudí sú izolované v podsvetí, kde čakajú na posledný súd. Skut. 24/15: „..bude vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ Zj. Jána 20/14: „Smrť i podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera.“

SkryťVypnúť reklamu

Biblia nám zjavuje, že život človeka je definovaný prepojením nie existenciou. Ak sme prepojení s Bohom, skrze Jeho slovo, máme v sebe Kristov život. Znovuzrodením je náš duch obnovený Duchom Sv. a my sme prijali identitu Kristovu. Vieme, komu patríme, kto sme a čo nám Boh v Kristu Ježiši daroval. 2.Kor. 1/20: „Veď koľkokoľvek je zasľúbení Božích v Ňom – Kristu sú všetky áno a amen.“ Každé z nich si môžeme privlastniť vierou. V milosti Božej kráčame neochvejne k svojmu cieľu a tým je naše dedičstvo, ktoré je nám odložené v nebesiach. Sme spoludedičia Kristovi. Rím.8/17: „Ak patríme Kristovi v tomto živote, budeme mu patriť aj vo večnosti.“ A toto je svedectvo, ktoré vydal Boh o svojom Synovi, že Boh nám dal VEČNÝ ŽIVOT a tento život je v Jeho SYNOVI. Kto má Syna má život, kto nemá Syna Božieho nemá života.“ (1. Ján 5./10,11,12)

SkryťVypnúť reklamu

Kde je duch človeka, ktorý prijal Božieho Syna za svojho Spasiteľa a Pána, ak vo svojom živote kráča verne po ceste pravdy, po smrti? List Židom 12/23 hovorí, že títo duchovia spravodlivých sú v nebeskom Jeruzaleme.V Evanj. Matúša nám Pán Ježiš ukazuje, aký je rozdiel medzi tými, ktorí Boha odmietli a tými, ktorí prijali Boží štandard života. Evanj. 25/41,46: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“ Čo znamená náš krátky životný príbeh v prúde času v porovnaní s večnosťou? Je to len okamih. A predsa na oltár tohto okamihu kladieme všetko, svoje sny, túžby, svoj čas i energiu. Boh hovorí: „Všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy. uschla tráva, opršal kvet, ale slovo Pánovo zostáva na veky.“ (1.Petra 1/24, Iz.40/7,8) A to slovo nám bolo hlásané ako Evanjelium. Ak sme prijali spasiteľnú milosť Božiu, ktorú nám Boh ponúka v Kristu, máme nádej tráviť svoju večnosť v spoločenstve s Ním. Táto perspektíva večnosti dáva nášmu životu, v realite nášho času, nový zmysel. Mnoho ľudí popiera existenciu pekla, i keď Pán Ježiš o pekle hovorí niekoľkokrát veľmi jasne. Odvolávajú sa na Božiu lásku. Boh je láska, je dobrotivý, milosrdný a odpúšťajúci, ale je aj zožierajúcim ohňom. Nie je Bohom kompromisov, Jeho slovo je nemenné, nadčasové a večné. ON je zvrchovaným PÁNOM vesmíru, má svoju vôľu a nekonzultuje ju s nikým. Jedná s ľuďmi skrze Zmluvy, v ktorých sú dané jasné podmienky, ako vstúpiť do zmluvy a hranice (príkazy a ustanovenia), v ktorých sa môže veriaci pohybovať. Hranice dal Boh veriacim, aby ich chránil pred vlastným egom i nástrahami z duchovného sveta, kráľovstva tmy. 

SkryťVypnúť reklamu

Pán Ježiš nás vyslobodil zo zákona hriechu a smrti. „..zahladil smrť a Evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť.“ (2.Tim.1/10) Dar večného života Boh ponúka v Kristovi každému, ale pre tento život sa musí rozhodnúť každý sám. Žiť s Kristom znamená nasmerovať svoj život proti prúdu, ktorým sa uberá tento svet, pretože: „Svet hynie aj jeho žiadosti, ale ten kto koná Božiu vôľu zostáva naveky. Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete.“ (1.Ján 2/17,15). Ak sme sa rozhodli nasledovať Krista, podriadime sa pod Jeho autoritu a učíme sa od Neho, Boh nás prijme do Božej rodiny ako svoje detí. Je to cesta pravdy, ktorá vedie k večnému životu v spoločenstve s Otcom i Jeho Synom. 

Nastúpiť na cestu pravdy, ktorou je Kristus znamená, nechať sa vyučovať Duchom Sv. V Evanj. Jána 6/45 Pán Ježiš hovorí: „V prorokoch je napísané: Všetci budú vyučení Bohom, každý, kto počul Otca a učí sa, prichádza ku mne.“ Bez učenia niet poznania, niet svetla a niet ani spasenia.

Mária Lichvárová

Mária Lichvárová

Bloger 
  • Počet článkov:  71
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som učiteľkou základnej školy v dôchodku. Venujem sa histórii, zaujímam sa o politické dianie v spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu