Mária Lichvárová
Môže viesť politika EÚ ku kultúrnej a ideovej samovražde národov, ktorým chce vládnuť?
Relácia o Novej Európe, ktorú priniesla TV Markíza, by mala každého normálneho, súdneho človeka doslova šokovať.
Som učiteľkou základnej školy v dôchodku. Venujem sa histórii, zaujímam sa o politické dianie v spoločnosti. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Relácia o Novej Európe, ktorú priniesla TV Markíza, by mala každého normálneho, súdneho človeka doslova šokovať.
Nemecký právnik Rainer Fullich, ktorý pripravuje nový Norimberský proces a prepája špičkových právnikov z celého sveta:
Denník Nový čas robil pápežovi veľkolepú bilbordovú kampaň a žiadal požehnanie pre náš národ.
Nikto nie je tak beznádejne zotročený, ako tí ktorí falošne veria, že sú slobodní. J. W. von Goethe.
„Tento svet ovláda hŕstka ľudí, v rámci pyramidálnej štruktúry, prostredníctvom donútenia, podvolenia sa na každej úrovni vládnutia, až k tým, ktorí stoja na najnižšom stupni rebríčku – občanom“ politik a spisovateľ David Icke.
Tridsať rokov je doba, keď je už možné hodnotiť ako sa naplnili prognózy ekonomického i sociálneho rozvoja svetového spoločenstva.
Kresťanstvo nie je ideológia, kresťanstvo je životný štýl, pre ktorý sa človek dobrovoľne rozhodne, keď spozná toho najdokonalejšieho učiteľa ľudstva Pána Ježiša Krista. e to viera v JEHO schopnosti, ktorá pracuje v nás i cez nás.
Doba v ktorej žijeme je svojim spôsobom veľmi zvláštna. Máme parlamentnú demokraciu, na moci ktorej sa podieľajú občania prostredníctvom svojich volených zástupcov.
Každý zločin je charakterizovaný porušením zákona, ktorý určuje o aký typ zločinnosti ide. Súdy potom na základe políciou zistených skutočnosti rozhodujú o výške trestu.
Pokiaľ sme sa v svojom živote ešte nestretli s Živým Bohom máme iba jedinú istotu, že raz zomrieme. Nevieme kedy, nevieme ako, pretože my nemáme svoj život v svojich rukách.
Doba informatiky nám priniesla toľko virtuálnych právd, že dopátrať sa reálnej pravdy je pre bežného občana skoro nemožné. Našou najväčšou zraniteľnosťou je nevedomosť.
Pravda, niekedy nepohodlná, niekedy tvrdá, je vždy pre spoločnosť prospešnejšia než ilúzie. Iluzórna politika predchádzajúcich vlád, odtrhnutá od praktického života občanov, odkryla pravdivú realitu, ktorá je desivá.
Každý človek, v hĺbke svojho srdca, túži po láske a šťastí. Čo je ale šťastie? Šťastie je relatívny pojem. Je to psychický stav, ktorý prežívame po dosiahnutí úspechu.
Zaujal ma článok pána Líšku „Pestovanie duševnej harmónie“ uverejnený v časopise Zem a Vek (Máj 2020). Podľa jeho obsahu usudzujem, že je synom svojej doby, ktorá je ovládaná filozofiou postmodernizmu.
Šírenie koronavírusu sa stalo pre niektoré naše média senzáciou. Mediálna dramatizácia tejto situácie vyvolala u ľudí strach a paniku.
Začiatkom apríla sme vo svojich poštových schránkach našli list, v ktorom Pápežské misijné diela prosia o omšové milodary na odslúženie sv. omší pre misie v Afrike. Omše budú odslúžené za úmysly darcov.
Prednedávnom bola v RTVS odvysielaná informácia o požiadavke kňazov Rímskokatolíckej cirkvi (RKC), ktorí slúžia v Afrike. Kňazi sa dovolávajú zrušenia celibátu.
Žijeme v dobe morálneho relativizmu. Neexistuje morálny hodnotový základ, podľa ktorého by sme mohli rozsúdiť čo je správne a čo nesprávne. Všetky morálne hodnoty sú len názory a preto musia mať rovnakú váhu.
Že je svet dnes v nepredstaviteľnom chaose sa nedá poprieť. Má vôbec ľudstvo z tohto chaosu aj nejaké východisko, alebo skončí v krvavom kúpeli 3. svetovej vojny.
Potrebovali sme zažiť až tak otrasný skutok, ako bola vražda dvoch mladých nevinných ľudí, aby sme si uvedomili, akí ľudia nám tu vládnu.