Najstaršou a najsilnejšou cirkvou, ktorá sa predstavuje ako cirkev “Kristova” a ovláda myslenie stá miliónov ľudí, je RKC. Poďme sa pozrieť na niektoré autentické príbehy z histórie tejto cirkvi, ktoré nám umožnia poznať jej charakter..
V r.313 podpísaním Milánskeho ediktu sa hlavný prúd cirkvi spája s rímskou vládnucou mocou a kresťanstvo sa stáva štátnym náboženstvom Ríma. Cieľom cirkevných vodcov nebolo priniesť svetlo Evanjelia pohanom, ale vidina finančného zabezpečenia/úrady prefektov/ a spoločenskej prestíže. V snahe výjsť v ústrety každému národu žijúcemu na území R. ríše, sa pobúrali výroky Ježiša Krista, ktoré ON sám zdôrazňoval ako základy viery. Tak sa postupne z biblickej pravdy stalo katolícke náboženstvo so silným vplyvom rímskeho pohanstva. Kresťania, ktorých viera bola založená na učení Ježiša Krista sa odmietli spojiť so štátnou katolíckou cirkvou. Ich heslom bolo,” čo má cisár spoločného s cirkvou” ! Ich hnutie poznáme pod názvom - Donatisti. Po dlhodobom prenasledovaní bolo hnutie Donatistov umlčané. V tomto období dochádza k prebudeneckému hnutiu Montanistov. O týchto prebudeneckých hnutiach sa dozvedáme vďaka teológovi Tertulianovi z Kartaga, ktorý písal v latinčine, takže jeho spisy neboli zničené. Tertulian bol svedkom morálneho úpadku katolíckej cirkvi. Vyšiel z nej a pripojil sa k Montanistom, cirkvi, ktorá sa obnovovala v Duchu Sv. a jeho daroch. Katolícka ortodoxia týchto kresťanov vyhlásila za odpadlíkov a boj proti ním prerástol do štátom podporovaného prenasledovania, ktoré skončilo vyvraždením vodcov hnutia a tým aj jeho udusením.
Katolícka ortodoxia vytvorila zásady doktrinálnej cirkvi. Vypracovala doktríny pre mocenský systém, kde si biskupi uplatňovali apoštolské práva. Cyprián kartagský biskup sformuloval dogmu, že mimo katolíckej cirkvi niet spasenia. Spasonosný Vykupiteľ bol nahradený spásonosnou cirkvou a kňažstvom. V 4. stor. biskup Ambroz zrušil biblický krst, ktorý je symbolom kresťanskej viery - vyučoval o ňom Pán Ježiš - a zaviedol krst nemluvniat. Sv. Augustín je autorom násilného pokresťančovania a prenasledovania inak zmýšľajúcich ľudí. Napriek hrozbe prenasledovania v stredovekej Európe dochádza k biblickému prebudeniu, ktoré vošlo do histórie ako Valdenské hnutie. Jeho vierouka i praktický život boli postavené na biblických zásadách. V r. 1184 sa konal koncil vo Verone, kde pápež Lucius 3. vydal Bulu --VYHUBIŤ ICH--. Inkvizícia ich kruto prenasledovala. Po celej Európe horeli hranice, ale svetlo evanjelia sa cirkvi už nepodarilo udusiť. Na toto hnutie sa napojila aj reformácia. Katolícky koncil v Toulous--r. 1229 zakázal preklady biblie do rodnej reči ľudu a aj zákaz vlastniť Bibliu.
RKC pripravila o život milióny nevinných ľudí a to všetko v mene Boha. V mene ktorého BOHA ? Inkvizícia bola medzinárodná cirkevná polícia, ktorá pracovala podľa smerníc Ríma. Sv. Stolica v r.1233 poverila vedením inkvizície mníchov z rehole Dominikánov. Do ich právomoci si nedovolila zasiahnuť ani svetská moc ,ani biskupi. Keď niekoľko nemeckých miest zavrelo svoje brány pred inkvizítormi, ktorí šírili strach po celej Európe, pápež Inocent 8 vydal Bulu v ktorej žiadal svetskú moc, slobodu pre akcie inkvizítorov. Inkvizícia sa stala pre cirkev nevyčerpateľným zdrojom bohatstva. Majetky odsúdených inkvizíčnym súdom pripadli cirkvi. Koncom 15. stor. pápež vymenoval za hlavného inkvizítora náboženského fanatika Tomasa de Torquemadu. Podľa záznamov tajomníka madrídskej inkvizície tento surovec zaživa upálil 10220 ľudí, po smrti dal upáliť 6860 ľudí. 100 000 ľudí uvrhol do žalára a ich rodinám skonfiškoval všetky majetky. Pápež Lev 13. v r 1895 o Torquemaduovi prehlásil: ”O prejasná a úctyhodná pamiatka Jána Torquemada, vyznačujúca sa múdrosťou svojej horlivosti a neprekonateľnou cnosťou.” Podľa pápeža bolo vraždenie nevinných ľudí cnosťou? Veľkou krutosťou sa zapísal do dejín inkvizície Pedro Arbues, ktorého v r.1485 zavraždili v kostole. Pápež Alexander 7. o 200 r. neskôr vyhlásil krutého inkvizítora za SVATÉHO MUČENÍKA.
V období reformácie sa cirkev kruto mstila jej aktérom. Iba vďaka nemeckej šľachte Luther neskončil ako Hus. Tyndalého, ktorý dal svojmu národu Bibliu v rodnej reči upálili. Oheň reformácie zachvátil celú Európu. Cirkev ponúkala odpustenie hriechov za peniaze odpustky. Rím podporoval hriech a urobil si z neho zdroj príjmov. Reformátori hriech odsudzovali a ponúkali odpustenie hriechov v KRISTU JEŽIŠI. Reformácia mala veľmi silných nepriateľov. Cirkev sa nechce vzdať svojho vplyvu a začína násilná rekatolizácia. Viedenskonovometský biskup vyhlásil, že urobí Uhorsko najprv potlačeným, potom ožobračeným a napokon katolíckym. 450 protestanských kňazov bolo odsúdených na galeje a do žalárov. 300 evanjelíckych rodín bolo potrestaných konfiškáciou majetkov a väzením. Na Slovensku prvý súd nad kňazmi z Liptova, Zvolenska a Turčian odsúdil 32 evanj. kňazov do vyhnanstva. Druhý súd odsúdil 284 evanj. a 62 reformovaných kňazov na galeje. Odstránenie protestanských kňazov urýchlilo rekatolizáciu, ale vykoreniť kalvinizmus a luteranizmus sa katolíckej cirkvi nepodarilo. Najčernejší zločin RKC bola Bartolomejská noc. Bolo to kruté zabíjanie celých protestanských rodín, ku ktorému, na žiadosť RKC, dal súhlas aj Francúzky kráľ. Signál k vraždeniu bol zvon - vyzváňajúci umieračik. Vraždenie sa neobmedzilo len na Paríž, ale pokračovalo po všetkých krajoch kde protestanti žili. Trvalo 2 mesiace a zahynulo 70 tisíc ľudí. Keď správa o masakre došla do Ríma, radosť kňazstva nepoznala hraníc. Z dela Anjelského hradu bola vypálená slávnostná salva. Z každej veže zvonili zvony a slávnostné hranice premenili Paríž z noci nadeň. Pápež Rehor 13. v doprovode kardinálov sa odobral do chrámu Sv. Ludvika, kde kardinál z Lorraine zaspieval pohrebné Te Deum. Na pamiatku tohto masakru je vo Vatikáne freska Vasariho, ktorá znázorňuje túto udalosť. Najsilnejším nepriateľom reformácie bol rad Jezuitov. Navonok sa prejavovali ako zbožní, milujúci spravodlivosť. Zakladali školy s cieľom podchytiť mládež a vštepiť im úctu k cirkvi. Ich cieľom bolo rozširovať vládu svojho radu a nastolenie pápežskej vlády. Proti moci pravdy používali zbrane klamstva, podvodu i zločin. Ani im sa však nepodarilo luteránstvo a kalvinizmus úplne vykoreniť.
Mnohí sa dnes snažia ospravedlniť zločiny pápežov a ich prisluhovačov tým, že cirkev na ceste hľadania, poznania pravdy sa vyvíjala a preto sa dopúšťala aj krívd. Vzhľadom ku skutočnosti, že koncil v Tolede r.1229 vyhlásil Bibliu za zakázané čítanie, je tvrdenie o hľadaní poznania pravdy absurdné. Veď práve Biblia je Božie slovo, ktoré nám zjavuje pravdu. V r.1999 Rímskokatolícky farský úrad v Habovke vydal Zborník Skutočnosť, Mýtus, Odprosenie, v ktorom sa uvádza, že počet odsúdených na trest upálením, za celú dobu inkvizície, ktorá trvala takmer 6 rokov, dosiahol 32 tisíc. Je to nereálne číslo, veď len vo Francúzku bolo zabitých 70 tisíc Hugenotov. Keď Kain zabil Abela, Boh mu riekol: ”Hlas krvi tvojho brata volá zo zeme ku mne.” / 1.Moj. 4/10/ Aj hlas krvi miliónov zavraždených, v mene Boha, volá k Bohu zo zeme. Niektorí by radi zabudli, ale BOH pamätá!
Aká je dnes cirkev, ktorá o sebe tvrdí, že je cirkvou Kristovou? V mnohom sa zmenila, vlk si už obliekol barančie rúcho. Dnes už nevedie náboženské vojny. Žije z autority, ktorú si vybudovala po stáročia a ovláda vedomie ľudí skoro na všetkých kontinentoch. Jej služobníci hovoria nádherné slová o láske, o odpúšťaní, o milovaní blížnych i nepriateľov svojich. Problém je však v tom, že láska na úkor pravdy je láska falošná a pokrytecká. Boh je láska a láska sa raduje s pravdou. /1.Kor.13/6./
Žalm 50/16 hovorí: ”Akým právom odriekaš moje ustanovenia a berieš do úst moju zmluvu, keď nenávidíš napomenutia a moje slová hádžeš za seba. Tento žalm určite usvedčil mnohých náboženských vodcov, ktorí vidia, kde sa dnes cirkev nachádza, ale chýba im odvaha prezentovať svoj názor verejne. Nedostatok odvahy je nedostatkom lásky k pravde. Profesor teológie Hans Kúng mal odvahu pomenovať problém RKC. Napísal knihu Katolícka cirkev, v ktorej sa hovorí, ako sa z pôvodných, skromných, duchovných spoločenstiev, ktoré mali v erbe lásku a odpúšťanie, pod vplyvom pápežskej moci vytvorila mocenská štruktúra, milujúca slávu, moc a peniaze. Kniha vyšla vo vydavateľstve Slovart v r.2003. Pápež Ján Pavol 2. túto odvahu aj náležite ocenil. Kúng dostal zákaz vyučovať na katolíckych univerzitách.
História ukazuje, že akékoľvek reformné snahy zmeniť RKC z vnútra neboli úspešné a ich protagonisti skončili na galejách alebo v ohni. Dnes je doba iná, Kúng neskončil na hranici, ale vyhnali ho. Aj tento príbeh ukazuje, že táto inštitúcia nie je schopná sebareflexie. Opitá pýchou z vlastnej dôležitosti, veď aj dnes prichádzajú do Vatikánu štátnici, aby im Sv. Otec požehnal a získali si priazeň ľudu, ktorý žije vo viere, že pápež je ten Bohom vyvolený, Jeho zástupca na zemi. Pán Ježiš po nanebovstúpení nám poslal od Otca zasľúbeného Ducha Sv., ktorý sa usadil v cirkvi a tá rastie a rozhojňuje sa v Jeho daroch. /Evanj. Jána 14/26-16,skutky 2/38. Cirkev Kristova nemá Otcov, ani vodcov. Pán Ježiš prikazuje: ”A nikomu na zemi nehovorte OTEC! Lebo jeden je váš OTEC, ten nebeský. A nedávajte si hovoriť vodcovia, lebo jeden je váš VODCA, KRISTUS. Celá plejáda cirkevných služobnosti v RKC, počnúc Sv. Otcom, kardinálmi, arcibiskupmi, prelátmi atď., sú tituly vytvorené cirkevnou hierarchiou. Služobnosti v cirkvi Kristovej ustanovil Boh.”/ 1.Korin. 12/28./
Nedávno sme boli svedkami príbehu, ktorý vyvolal nevôľu aj medzi katolíkmi. Mladý katolícky kňaz požiadal o zrušenie celibátu. Odpoveď bola jednoznačná - NIE. Celibát je výmysel pápeža Hildebranda a Bonifaca 7. z r.1079. Stal sa dogmou RKC a dogmy sú nezrušiteľné, lebo vznikli pod vedením Ducha Sv. Zamyslíme sa nad týmto tvrdením. Všetky stredoveké dogmy, ktorých sa cirkev tak pevne drží, vznikali v období krutého prenasledovania tzv. odpadlíkov, inkvizície a rekatolizácie. Mohol byť Duch Sv. prítomný v cirkvi, ktorej na rukách bolo toľko nevinnej krvi? Bol tam duch, ale nie Duch Sv. Pán Ježiš ho identifikuje: ”Zlodej prichádza aby kradol, zabíjal a hubil.” /Evanj.Jána 10/10./ Tým, že cirkev vyučovanie Pána Ježiša nahradila svojím dogmatickým učením, Duch Sv. z cirkvi odchádza. Aby si upevnila svoje mocenské pozície a dala dogmám pečať božskosti, odvoláva sa na inšpiráciu Ducha Sv. O tom, že je to úbohé a podlé klamstvo hovorí výrok Pána Ježiša: ”...nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje od Otca…” /Evanj.Jána 16/13. Duch Sv. nikdy nehovorí proti Božiemu slovu, vždy ho potvrdzuje.
V článku, kde cirkev zdôvodňuje nezrušiteľnosť dogiem sa ďalej píše: KDE na zemi môžete nájsť cirkev kde sa Bohu klania ako v Jánovom zjavení? Kňazov odetých v rúchach, stojacích pred oltárom. Rúcha nosili farizeji a starozákonné kňažstvo. Pán Ježiš a Jeho apoštoli rúcha nenosili. Posledný oltár na ktorom bol obetovaný Boží Syn bol KRÍŽ. Obete prestali, lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť. / Židom 10/14./
KDE sa stretneme s mužmi zasvätenými panenstvu? Celibát priniesol do cirkvi iba ťažké hriechy. Boh nenávidí homosexualitu a pedofíliu.
KDE sa uchovávajú relikvie svätých vo vnútri oltárov? Najväčším nepriateľom Boha je smrť. Tam kde sú kosti mŕtvych, tam je duch smrti. V Ezechielovi 43/9 Boh hovorí Izraelu, teda i nám: “Teraz nech odstránia odo mňa svoje smilné modlárstvo i mŕtvoly svojich kráľov, a ja budem bývať medzi nimi naveky..” Kanonizáciu zomrelých svätých zaviedol do cirkvi pápež Ján 15. v r. 995. Každý koho Boh osvieti a v jeho srdci prebýva Pán Ježiš, je svätý. Pápež nemá moc učiniť niekoho svätým. Modlitby za mŕtvych vniesol do učenia cirkvi v r.593 pápež Gregor. Zádušné omše sa stali súčasťou cirkevných obradov. Žalm 49/8,15, “Nikto nemôže brata vykúpiť, ani Bohu cenu zmierenia zaň vyplatiť, lebo pridrahé je výkupne za jeho dušu.”Je iba jediný človek -BOH SYN - ktorý zaplatil výkupné za naše duše. ak ľudia neprijmú túto zjavenú pravdu, podsvetie im bude príbytkom. Biblia prestupnú stanicu z očistca do neba nepozná.
RKC pozmenila 2 základné symboly kresťanskej viery. Biblický krst nahradila krstom novorodencov a v r.1215 prijala falošnú doktrínu o transubstancii - zmena látkovej podstaty - výmysel pápeža Innocenta 3. Vzápätí obvinili Židov, že ukradli sviatosti a pichali do nich ihlami, aby zabili Krista. V dôsledku tejto infantilnej lži bolo zavraždených tisíce Židov. /Flannery-”Utrpenie Židov”/ V r.1220 pápež Honorius vynašiel uctievanie hostie-oplátky a v r.1414 Kostnický koncil zakázal kalich.Dnes RKC pokľakáva pred bohom, ktorý je učinený ľudskými rukami, umiestnený v monštrancii, ktorá má podobu boha SLNKA.
Pánova večera má byť vzácnou upomienkou Ježišovej obete, ktorú kresťania prijímajú vierou. Je potvrdením zmluvného vzťahu s našim Nebeským Otcom. 1.Kor.11/23-26:”. Pán Ježiš vzal chlieb a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva: to čiňte na moju pamiatku. Podobne po večeri vzal aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť na moju pamiatku. Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, dokiaľ nepríde. Pán Ježiš nemohol byť tým chlebom, keď ho sám lámal. Je to symbolické vyjadrenie, ale má svoj hlboký význam. Pán Ježiš hovorí: ”Kto verí vo mňa, má večný život. Ja som chlieb života.” /Evanj.Jána 6/47,48. Ježiš je našim duchovným chlebom. Kto sýti svojho ducha týmto chlebom - JEHO UČENÍM - má život večný. Pre symbolické výroky Pána Ježiša, ja som cesta, ja som dvere, nikto ho nepovažuje za materiálnu cestu alebo dvere.
Zmluva SR so Sv. Stolicou je rukolapným dôkazom toho, že plazivá rekatolizácia pokračuje. Máme tu cirkevné školy, Katolícku univerzitu, takže,” ČIERNA MÁ ZELENÚ” hovorí v svojej knihe M. Baťala. Základná vatikánska zmluva likviduje suverenitu SR v prospech Sv. stolice, tvrdí historička práva K. Zavacká. Kto nám to spískal? Predlžená ruka cirkvi KDH a náš “milovaný p. MEČIAR”. Pápež Benedikt 16. v príhovore k slovenskému národu: ”Verní Kristovi, verní cirkvi”, hovorí o autentickom a misijnom programe, nielen pre cirkev na Slovensku, ale pre celý Boží ľud. Sme spasení darom Jeho milosti, ktorú Boh ponúka každému v Kristu. Od nás Boh vyžaduje chodenie vo vernosti. Dôvera a vernosť sú predpokladom plnosti viery. Ako táto vernosť Kristovi v RKC vyzerá vo svetle cirkevných príkazov a zákazov si môžeme overiť porovnaním cirkevných dogiem s učením Pána Ježiša. V liste sa ďalej hovorí: “Celý Boží ľud je podrobovaný, najmä v Európe, ustavičnému ideologickému tlaku, ktorý chce zredukovať kresťanstvo iba na súkromný rozmer. “Ideologický tlak, ktorý bol v čase totality namierený proti náboženstvu, je dnes minulosťou. Ideologický tlak je naopak vyvíjaný, na ľudské spoločenstvo zo strany cirkvi, tvrdiac, že kresťanstvo a viera nie je súkromnou záležitosťou. Človek nie je vlastníctvom žiadnej cirkvi, človek je Božím vlastníctvom. /1.Pet.2/9/ Vierovyznanie je prejavom slobody svojprávnej osobnosti a preto viera je súkromnou záležitosťou. Každý má právo, na základe svojho poznania, zmeniť aj vierovyznanie. Ak pápež tvrdí niečo iné, povyšuje sa nad Boha. BOH akceptuje rozhodnutie človeka, nech je akékoľvek. Stvoril nás ako slobodné bytosti. Nenechal nás v nevedomosti, aby nikto nemal výhovorky, nechal nám tu svoje slovo. Pán Ježiš nepriniesol na svet teológiu, tú vytvorili ľudia. On prišiel, aby nám zjavil BOHA ako OTCA a aby nás naučil chodiť s Bohom. Aby sme sa to naučili, je potrebné vrátiť sa ku koreňom viery o ktorej vyučuje Pán Ježiš. On je svetlo sveta. Ak odmietneme chodiť v Jeho svetle, žijeme v tme, sme duchovne slepí. Pán Ježiš hovorí: AK SLEPÝ VEDIE SLEPÉHO, OBAJA PADNÚ. /Evanj. Matúša 15/14. A to nie je dobrá vyhliadka ani pre vodcov, ani pre tých, čo sa nechávajú nimi viesť.
Žalm 97/10: ”Milovníci Hospodina, nenávidte čo je zlé.” BOHA milujeme natoľko, nakoľko nenávidíme zlé veci, ktoré ľudí od BOHA vzdiaľujú. Mať v nenávisti zlo, znamená, mať bázeň pred BOHOM. Prís. 8/13: ”Bázeň pred Hospodinom znamená nenávidieť zlo, pýchu a namyslenosť, zlý spôsob života a prevrátené reči nenávidím.”
Použitý materiál: Zápas o dušu-Pavel Steiger
Veľký spor vekov-E.G.White
Logos-Vášeň pre slovo-P. Málik
Dejiny Slovákov a Slovenska-Dr.František Bokes
Evanjelická Biblia.
