Táto filozofia je charakterizovaná moderným racionálnym empirizmom a radikálnym skepticizmom. Racionálny empirizmus je náboženstvom ateistov, ktoré za jediný zdroj poznania považuje zmyslové skúsenosti. Preto hovoríme, že je to náboženstvo duševné. Každá filozofia, ktorá ovláda myslenie ľudí, určuje aj ich životné postoje, stáva sa ich náboženstvom. Derek Prince, uznávaný ako medzinárodný učiteľ Biblie, hovorí, že duševný človek je charakterizovaný tromi prívlastkami: „Ja chcem“, „Ja viem“, „Ja to tak cítim“. Ľudia robia závery a rozhodnutia na základe svojich pocitov, svojich zmyslov. Morálkou sa stáva individuálny cit: „Ja to tak cítim“. Eufória vlastného JA, sebarealizácia, sebapoznanie, sebaurčenie ,objavovanie svojho JA, to je cieľ ľudských ambícií. Svet hovorí: BUĎ SÁM SEBOU /hnutie New Age/. Človek sa stáva sám sebe zákonom. Výsledkom tejto logiky sveta je úpadková, hedonistická a pôžitkárska spoločnosť. Spoločnosť, ktorá prezentuje neskrotné uspokojovanie svojich vášní, ako cieľ hodný nasledovania a žije, akoby BOH neexistoval, je spoločnosťou infantilnou.
Moderná spoločnosť odmieta existenciu absolútnej pravdy. Vo svete je verejnou pravdou svet vedy, techniky, biznisu a vzdelania. Úžasný vedecko- technický rozvoj v nás vyvoláva pocit jedinečnosti a nezávislosti. Každá iná pravda je subjektívna. Táto pravda však nedáva odpoveď na zmysel ľudského života. Každá filozofia hľadá predovšetkým túto odpoveď: Aký je zmysel môjho života, keď aj tak všetko končí smrťou? Pravdivú odpoveď na otázky života a smrti nám dáva náš Stvoriteľ v svojom slove, v Biblii.
Súčasný filozofický smer sa začal formovať pred 30 rokmi.. Francúzky filozof J.F. Lyotard v svojom diele Postmoderná filozofia ukazuje na paradox: Čím dokonalejšie vedecké poznanie, tým viac sa vzďaľujeme od človeka a tým hlbšie gnozeologické a hodnotové vákuum vzniká. V tom vákuu sa formuje nový filozofický smer postmodernizmu. Ten spochybňuje všetky predchádzajúce filozofie a ideológie. Vychádza z nihilizmu, existencionalizmu, hedonizmu, humanizmu a sekularizmu. Je charakterizovaný dekonštrukciou, pluralizmom, individualizmom, a relativizmom. Jeho základnou črtou je odstránenie autority absolútnej pravdy s tvrdením, že neexistujú žiadne konečné pravdivé definície. Cieľom postmodernizmu nie je hľadať význam a pravdu, ale zostať stratený. Nie všetci ľudia chcú byť stratení. Sklamaní svojimi pseudodemokratickými vládami túžia po istote, a v tomto chaose rovnocenných, relatívnych právd, hľadajú cestu k BOHU.
Autor tvrdí: „Ak chceme byť zdraví a šťastní musíme byť v harmónii ducha, duše a tela.“ Tomuto výroku sa nedá poprieť pravdivosť. Náš zdravotný stav je závislý od nášho psychického zdravia. Stres oslabuje náš imunitný systém. Všetky aktivity, ktoré uvádza majú vplyv na našu duševnú rovnováhu a fyzické zdravie. Akú úlohu v jednote ducha, duše a tela zohráva náš duch? Do pôsobnosti ducha patrí viera, modlitba a celý duchovný svet, o ktorom hovorí. Tvrdí, že každý národ sa nachádza pod ochranou určitého božstva a tak má aj svoje osobitné metódy duchovného, a fyzického rozvoja. Biblia, ktorej pravdivosť sa nepodarilo nikomu spochybniť, nás učí, že v duchovnom svete, ktorý ovláda náš fyzický svet, sú dve duchovné mocnosti. Tie sú vo vzájomnom nepriateľstve, a to je kráľovstvo Božie a kráľovstvo diabla – Satana. Po páde človeka do hriechu sa zem dostáva pod autoritu diabla. 1. Jána 5/19: „celý svet leží v zlom.“ Nad každou krajinou sú vyššie duchovné mocnosti, ktoré prostredníctvom démonov ovládajú mysle ľudí, ktorí túto krajinu spravujú. Každý národ má svojich patrónov – svoje božstvo. Poznanie Boha Stvoriteľa mali iba židia. Boh si oddelil tento národ pre seba, aby mohol uskutočniť svoj spasiteľný plán pre ľudstvo. Boha židov, ktorý sám o sebe prehlásil, že je Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba, ostatné národy nepoznali.
Biblia nás učí, že človek je duch, ktorý býva v tele a má dušu (1.Tesal. 5/23). Prostredníctvom ducha sa kontaktujeme s duchovným svetom. Človek nie je autonómnou bytosťou. Boh nás stvoril, tak aby sme boli na Ňom závislí, aby sme sa mohli navzájom kontaktovať. Ak sa človek rozhodne prijať spasiteľnú milosť Božiu, ktorá je v Kristu Ježišovi, v jeho duchu začne prebývať Duch Svätý. Boh k nám hovorí prostredníctvom Ducha Svätého skrze svoje slovo. Človek, ktorý odmietol svojho Stvoriteľa, napĺňa svojho ducha duchom tohto sveta. Ten má bohatú ponuku, ale všetko čo ponúka, kariéru, bohatstvo, krásu, sex, sú veci pominuteľné, nemôžu naplniť prázdnotu jeho ducha. Pohania nepoznali Boha – Stvoriteľa, ale vo svojom duchu cítili potrebu byť závislí na niekom, ku komu by sa mohli v ťažkých časoch utiekať, na koho sa nádejať, očakávať pomoc, ku komu vzhliadať a oslavovať ho. Sformovali si svoje božstvá. V hinduizme ich majú tisíce. Slovania uctievali slnko. Najvyšším stvoriteľom bol Rod. Rodov syn Svarog bol bohom slnka a ohňa.
Tvrdí: „Pravda je relatívna“. Relatívna pravda je pravda subjektívna, je to len názor. Zvrchovaným Pánom vesmíru je BOH – STVORITEĽ .On dal prírodné zákony, podľa ktorých funguje vesmír i naša planéta. Človek tieto zákony nemôže meniť, musí ich rešpektovať. V duchovnom svete platia duchovné zákony, dané naším Stvoriteľom. Tieto zákony majú svoj účel, chrániť život. Ak porušujeme duchovné zákony, spoločnosť sa dostáva do chaosu. „Ak Hospodin nestavia dom. márne sa namáhajú stavitelia“ (Žalm 127/1). Slovensko je síce kresťanskou krajinou, ale je to kresťanstvo formálne, príliš vzdialené učeniu nášho veľkňaza Ježiša Krista. Za 30 rokov samovlády našich vodcov sme cudzincami vo vlastnej domovine. Každé slovo, ktoré vyšlo od BOHA, je absolútnou, nadčasovou a nemennou pravdou. Evanj. Jána 17/17: „Tvoje slovo je pravda.“ Božie slovo nemôžeme ničím prikrášliť, pretože už potom nie je pravdou. Mnohé náboženstvá sa o to pokúsili. Rímskokatolícka cirkev (RKC) si kresťanstvo prikrášlila mariánskym kultom. „Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá na veky: nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať“ (Kaz. 3/14). „Nepridávaj nič k Jeho slovám, aby ťa nestrestal a neoznačil za klamára“ (Pris. 30/6).
Svoj výrok, „silná viera robí zázraky“, podopiera výrokom Biblie, Evanj. Marka 9/23: „Veriacemu je všetko možné.“ Biblická viera je založená na poznaní živého Boha, ktorý sa nám dal poznať v Synovi, Kristu Ježišovi. Evanj. Jána 3/16: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Boh nás miluje otcovskou láskou. V Kristu, ak sme Ho prijali za svojho Pána a Spasiteľa, nám daroval všetko. Jeho slovo je živé a mocné, posväcuje nás a chráni. Vieru sme nezdedili po predkoch, ako tvrdí p. Líška v zhode s RKC, pretože viera sa nededí (Petra 1/18). „Viera je z počúvania skrze slovo Kristovo“ (Rím. 10/17). K Bohu prídu národy od končín zeme a povedia: „Len klam vlastnili naši otcovia, ničomnosť, ktorá neosoží“ (Jeremiáš 16/19).
Biblický výrok: „Staň sa ti podľa tvojej viery“ (Evanj.Matúša 9/29), je z príbehu ženy s krvotokom. Žena počula o Ježišovi a jeho moci. Chodil medzi ľudí, uzdravoval a vyháňal démonov. Tak si povedala, len sa dotknem Jeho rúcha a budem uzdravená. Čo bolo základom jej viery? Bolo to POZNANIE, čo môže pre ňu Ježiš urobiť. Biblická viera je budovaná na poznaní BOHA, Jeho moci a Jeho slávy. „Bez viery nie je možné ľúbiť sa BOHU“ (Žid.11/6). „Spravodlivý bude žiť z viery“ (Rím.1/17).
Psychológ W. James hovorí: „Najväčším objavom našej doby je, že ľudia môžu zmeniť svoje životy, zmenou nastavenia svojej mysle. Negatívne myšlienky a vyznania nahradíme pozitívnymi.“ Neobjavil však nič nové, pretože túto pravdu BOH zjavil ľuďom už pred tisíckami rokov v svojom slove. „V tvojich ústach je život i smrť“ (Prís.18/21). Moderná neurochirurgia potvrdila, že nervové centrum reči je nadradené ostatným nervovým centrom v ľudskom tele. Na tomto poznaní buduje psychológia teóriu pozitívneho myslenia. Keby ľudský život končil fyzickou smrťou, tak liek na zdravý a šťastný život by sme mali – pozitívne myslenie. Fyzickou smrťou ale nič nekončí, náš duch nezomiera. „Prach sa navráti do zeme, ako bol prv, ale duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal“ (Kaz. 12/7)“ Boh – Stvoriteľ existuje, či tomu veríte, alebo nie. On nie je závislý na vašej viere, ale vy ste závislý na ŇOM.
Hovorí o sile modlitby. Modlitba je silná, ak sa modlíme správne. Nie každá modlitba sa dostane k Bohu. „Ak sa aj mnoho modlíte ja vôbec nepočúvam“ (Izaiáš 1/15). Modlitba človeka, ktorý žije v hriechu sa k Bohu nedostane. „Vaše hriechy sú hrádzou medzi Bohom a človekom, zakrývajú Jeho tvár, takže nepočuje“ (Izaiáš 59/2). „Ak si niekto odvracia ucho, aby nepočul naučenie, aj jeho modlitba je ohavnosťou“ (Prís.28/9). Je vedecky dokázané, že usmernené vedomie veľkej skupiny ľudí môže zmeniť skutočnosť. Písmo nás učí, na modlitbách zjednoťte sa v duchu a pravde. Dávna vízia, že veda a viera v Boha nebudú stáť proti sebe, ale splynú, sa dnes napĺňa skoro vo všetkých oblastiach vedy. Citát z článku: „Vyššia sila je dostupná vždy a všade, prečo ju teda neprijať?“
„BOH je všade okolo nás i v nás, Ním žijeme, hýbeme sa a trváme, lebo Jeho rod sme” (Skut.17/27,28). BOH na Letnice vystrojil svojich učeníkov mocou z výsosti, vylial na nich moc Ducha Svätého. Aj dnes je táto moc k dispozícií každému, kto po nej túži. Boh sa nezmenil. Absolútna pravda je nemenná, večná. Modlitba, ktorá prekonáva priestor i čas je modlitba v duchu. Modli sa Duch Svätý v našom duchu. (1.Kor.14/2,21, Rím. 8/26,27) Z akého zdroja prijímate tu vyššiu silu vy? Sú len dva zdroje duchovnej moci: Duch Svätý a duch diabolský. Ak čerpáme svoju životnú silu z otcovskej lásky svojho Stvoriteľa a Kristus prebýva v nás, máme istotu, že svoju večnosť budeme tráviť s Ním. Ak sme opovrhli darom Spasenia, ktoré Boh pripravil v Kristu Ježišovi a hľadáme si božstvá podľa vlastných predstáv, svoju večnosť budeme zdieľať s diablom v ohnivom jazere (Zjav. Jána 20/15).
Je napísané: Nejedna cesta vidí sa človeku správna, ale nakoniec sú to cesty smrti“ (Prís. 16/25, 14/12). „Pravda je relatívna a jej pochopenie závisí od zrelosti jednotlivca.“ Keby svet oceňoval ľudskú múdrosť, tak za tento výrok by ste určite získal nejakú cenu. Kam tie vaše relatívne pravdy doviedli spoločnosť, ktorá chce byť sama sebe bohom? Zdevastované životné prostredie, degradácia morálky, ktorá rastie úmerne so zapretím Krista, honba za bohatstvom na úkor národa, korupcia atď. Zrelosť človeka sa neposudzuje podľa jeho relatívnej pravdy. Zrelosť človeka sa posudzuje podľa jeho schopnosti rozsúdiť medzi pravdou a klamstvom. A k tomu potrebujeme mať poznanie. Už staroveký filozof Sokrates zdôrazňoval význam poznania. „Poznanie je dobro, nevedomosť zlo.“ A čo hovorí Biblia ? „Môj ľud zahynie pre nevedomosť“ (Ozeáš 4/6). Zrelý človek má zmysel pre zodpovednosť za svoj život a preto hľadá poznanie pravdy. Túžba po poznaní pravdy, ktorá je nadčasová, nemenná, absolútna by mala rezonovať v každom človeku, pretože dáva odpoveď na zmysel nášho života. „Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť, vzývajte Ho kým je blízko ! Hľadajte v knihe Hospodinovej“ (Izaiáš 55/6, 34/16).
