Je preto dôležité poznať aké ideológie a filozofie našich moderných dejín majú vplyv na formovanie životného štýlu súčasnej generácie.
Moderné obdobie dejín začína okolo roku 1750,keď intelektuálna vrstva začína revoltu voči autoritám absolútistickej monarchie a skorumpovanej náboženskej cirkvi.Demokratické práva,sloboda prejavu a vierovýznania neexistovala.Európa bola zrelá pre zmeny.Samozvaní intelektuáli sa pokúsili svojimi ideami zmeniť tento stav a dať ľudstvu nové hodnoty,nové pravidlá a novú životnú filozofiu.Jedným z nich bol F.Voltaire,ktorý sa stal zakladateľom sekulárneho humanizmu,viere v rozum a dobro človeka.Táto filozofia mám 3 prikázania:1.Niet Boha ani diabla, je len človek.Neexistuje žiadna duchovná skutočnosť,ani žiadna duchovná sila.2.Verím v dobro človeka.Keď je človek zlý, je to v dôsledku sociálnej nespravodlivosti.3.Život po smrti neexistuje.
Kto bol F.Voltaire?Narodil sa v Paríži v r.1694.Vyrástal ako polosirota.Prvé vzdelanie sa mu dostalo od liberálneho katolíckeho abbého,od ktorého sa naučil byť skeptickým.Pozdejšie ho vzdelávali jezuiti.Učili ho umeniu dialektiky,t. j. umeniu dokázať čokoľvek.V dôsledku toho ho naučili neveriť ničomu.Dospieval v dobe keď oficiálna cirkev v symbióze s absolútistickou monarchiou vyvíjala na pospolitý ľud neznesitelný tlak.Nenávidel cirkev,ktorá o sebe hlásala,že je predstaviteľkou Boha na zemi a tak zavrhol aj Boha.Nenávidel aj Bibliu,ktorá sa stala po reformácii obľúbeným čítaním medzi intelektuálmi.Ježiša považoval ho za dobrého človeka,ale odmietal jeho božstvo.Za svojho pobytu v Anglicku,kde prebiehalo evanjelické prebudenie sa začína jeho cesta veľkého filozofa osietenstva s víziou nového veku,kde bude vládnuť právo a sloboda.Pod vplyvom týchto udalosti napísal svoj slávny spis”Letres Phylosophiques”,pre ktorý sa dostal do konfliktu s RKC.Parížsky parlament nazval tento spis škandálozným útokom na náboženstvo, mravy a autority.Skoro celý rok stávil v Bastile.
Ako spisovateľ prerazil svojou hrou “Edipe”.V nej slovami Araspa /2.dejstvo/predstavuje svoje humanistické vyznanie:”Dôverujme sami sebe.Dívajme sa na svet svojimi vlastnými očami.Nech oni sú naším orakulom,našou vešteckou stolicou i naším bohom.”Tieto výzvy sa stali témou jeho ďaľších spisov.Bol povážovaný za najvýznamnejšieho spisovateľa svojej doby.Napísal 99 kníh.Sekulárny humanizmus a ľudský rozum je podľa neho riešením pre všetky spoločenské problémy.Veril,že humanizmus zmení svet k lepšiemu.Zmeny sa mali dosiahnuť skrze osvietenie spoločnosti,ktoré mal vytvoriť pokrok a vzdelanie. Náboženstvo malo v tom procese len vtedy hodnotu,keď stavalo na prirodzenej ľudskej morálke.
Niektorí historici zaraďujú Voltaira k deistom -náboženstvo rozumu a prírody.Boh stvoril svet a prenechal ho vlastnému behu o ľudí sa nezaujíma.On sám sa považoval za teistu.Jeho výroky o Bohu sú kolísavé,poznačené agnosticizmom a ateizmom.
Jeho osobný život nebol usporiadaný,dokonca bol nemorálny.Žil v mileneckom vzťahu s vydatou markízou du CHatelet na zámku v Cirey. Po jej smrti sa usadil na statku Ferney,kde vybudoval osvieteneckú dedinu podľa svojich predstáv.Tu sa stretávali všetci rebeli osvietenskej doby.Keď v Európe vypukla sedem ročná vojna jeho humanistická filozofia, na ktorej mala stavať osvietená Európa,totálne prehrala.Voltaire poznáva,že jeho viera v ľudský rozum vo svete reality neobstojí.Ku koncu svojho života hľadá cestu k Bohu.Človek, ktorého naša moderná spoločnosť považuje za prototyp sekulárneho humanistu bol v skutočnosti neistý,tápajúci,bez odpovedí na základné otázky života. Píše”: Neviem ako som vznikol,nepoznám príčinu toho čo som počas svojho života videl, počul alebo cítil.” V jeho celom živote sa odohráva boj medzi ateizmom a vierou v Boha.Ku sklonku života píše jasnejšie, že verí v Boha.Vo veku 83r. nemocný a umierajúci cíti,že potrebuje Božiu milosť a odpustenie.Povoláva katolického kňaza,aby ho vyspovedal.Ten mu odmietol dať rozhrešenie a podmienil ho podpísaním vyhlásenia,že Voltaire pevne verí v katolické doktríny.Voltaire to odmietol a napísal svoje vlastné vyznanie,ktoré odovzdal svojmu tajomníkovi Vagnerovi. “Umieram uctievajúc BOHA,milujúc svojich priateľov,nemajúc v nenávisti svojich nepriateľov,ale opovrhujúc poverou.Podpísaný F.Voltaire 28. února 1778.”Cirkev mu odoprela cirkevný pohreb.Jeho priatelia ho tajne previezli z Paríža do Scellieres,kde ho pochovali.V r.1791 bol jeho popol prenesený do Panthéonu v Paríži.
Za pobytu v Anglicku sa Voltaire stretol s prebudeneckým kresťanstvom-kvakermi.Boli to letniční kresťania,ktorí žili podľa pricípov Evanjelia Kristovho a dištancovali sa od povier cirkvi.Predpokladá sa,že práve tu prijal výzvu k obráteniu sa k Bohu a viere.Veľkosť jeho osobnosti je aj v tom,že dokázal verejne priznať:Mýlil som sa BOH existuje.I keď po celý svoj život nenávidel cirkev a organizované kresťanstvo,často obhajuje pôvodné princípy Ježišovho učenia.Bol si dobre vedomí Bartolomejskej noci,kde RKC zmasakrovala tisíce protestantov.V návale pesimizmu hovorí:”Je Francúzko krajina filozofie a osvietenstva?Nie, je to zem masakru Bartolomejskej noci!”
Voltaire bol vynikajúcim spisovateľom.Do doby temna vniesol mnoho humanných a ušľachtilých idey,ktoré sme dnes prijali za svoje. Ako ctiteľ rozumu a osvietenstva položil základy sekulárnemu humanizmu,ktorý svojím vyznaním viery v BOHA nakoniec aj poprel.
Na filozofii sekulárneho humanizmu stavia marxizmus, darwinizmus,freudizmus,hedonizmus,nihilizmus,povery prírodných vied, psychiatria odmietajúc večného ducha človeka,a tým aj potrebu človeka veriť v BOHA.Skutočnosť,že Marx,Darwin,Freud a iní misionári moderny budujú svoje filozofie na Voltaireových omyloch sa svet nikdy nedozvedel.
Viera v dobro človeka nikdy nemala šancu stať sa vierou občianskou.Prežila len v myšlienkach intelektuálov,v uzavretých akademických spoločnostiach.Viera v dobro človeka je ľuďom,ktorí žili v dobe stalinizmu len k posmechu.
Viera v rozum človeka?Rabovanie prírodných zdrojov,narušovanie ekologickej rovnováhy,vykorisťovanie tretieho sveta,skladovanie zbraní hromadného ničenia,umelé vyvolávanie vojnových konfliktov,rozklad morálky sprevádzaný epidémiami dokazujú,že človek nie je dosť múdry aby riadil sám seba.Človek je Božím stvorením a preto je závislý na Bohu.On nás tu nenechal v nevedomosti.Nechal nám tu svoje slovo,aby sme mohli prežiť svoj život,tu na tejto zemi v plnosti a požehnaní.
Použitý materiál:Aril Edvardsen-literatúra faktu-Padlí bohovia.
