Koľkých zločinov sa v 50-tých rokoch dopustil totalitný komunistický režim sa ľudia dozvedeli až po zmene politického systému.
Dnes, neobjektívne, jednostranné, komunistickou ideológiou ovplyvnené hodnotenie histórie,nahradila subjektívna neoľudácka propaganda. Tá sa snaží vyvolať predstavu, že slovenský štát bol vyvrcholením politického úsilia slovenských národných dejín. Historické skutočnosti vzniku slovenského štátu v r.1939 potvrdzujú, že tento štát nevznikol spontánne na základe národného hnutia, ale pod tlakom Hitlera. Bol to totalitný, nedemokratický štát s jednou politickou stranou a vodcom J.Tisom. Ešte aj dnes mnohí obhajujú slovenský štát z rokov 1939-1945 a predstaviteľov ľudáckeho režimu, ktorí boli odsúdení za vojnové zločiny, vyhlasujú za obete komunizmu. Ešte aj dnes pohrobkovia ľudáctva uctievajú svojho vodcu a vzdávajú mu hold. Vzhľadom k historickým skutočnostiam tejto doby je to pre súdneho človeka nepochopitelné.
Tiso bol katolíckym kňazom. Poslaním kňaza je starať sa o duchovný život kresťanov v svojej farnosti. Vstupom do politiky, ktorá mala tragický dopad nielen pre Židov, ale aj pre slovenský národ, Tiso zradil svoje poslanie kňaza a zradil aj slovenský národ, keď pozval nemeckú armádu na potlačenie SNP. Dodnes Vatikán ani KBS k osobnosti J.Tisu nezaujali žiadne stanovisko. T, ktorí dnes otvorene sympatizujú s ideológiou ľudáctva ospravedlňujú slovenský štát. “My sme tých Židov nechceli vraždiť len vysťahovať”/Spomienky A.Macha/ Kde ich chceli vysťahovať? Tiso bol veľmi dobre informovaný, kde títo ľudia skončia. A to všetko sa dialo v mene kresťanstva a slovenského národa. Po páde totalitného komunistického režimu sa na Slovensko vrátila ľudácka emigrácia, ktorá začala oživovať myšlienky a hlasy za rehabilitáciu osôb z obdobia slovenského štátu. Dosiahli svoje. A.Hlinka, katolícky kňaz, sa stal otcom slovenského národa. Zákon o jeho zásluhách bol schválený SNR. Je paradoxné, že Hlinková garda nesie meno otca slovenského národa. Už podľa toho môžme usúdiť, že Hlinka bol významnou súčasťou Tisovho nacistického režimu. Koľko zverstiev napáchala Hlinková garda v slovenskom vojnovom štáte, za ktorým sa v niektorých kruhoch tak veľmi cnie, sa nedá poprieť, ani z histórie vymazať. Hlinkov výrok:”Evanjelická cirkev je vredom, kliatbou na tele slovenskéko národa,” nehovorí o kresťanskej láske ,ale o nenávisti. V slovenskom vojnovom štáte evanjelici boli prenasledovaní, evanjelickí biskupi boli väznení. V evanjelických dedinách nemohol byť starostom evanjelik, na ich miesta vymenúvali katolíckych vládnych komisárov.
Nenávisť, ktorú RKC prechovávala voči evanjelikom má svoje historické korene v dobe, keď v cirkvi vzniká nový kresťanský prúd- protestantizmus. Zdá sa, že sa s tým nevyrovnala podnes. Vatikán neuznáva evanjelickú cirkev. Evanjelici sú len odštiepenci-oddelení bratia, ktorí sa raz vrátia do lona tej pravej CIRKVI-RKC.
RKC sa počas histórie vždy spájala s vládnucou mocou, ktorej slúžila a tá zase chránila záujmy cirkvi. Pápež Alexander VI. v mene Kristovom daroval Afriku, Indiu a Áziu Portugalsku a novoobjavenú Severnú a Južnú Ameriku Ferdinandovi a Izabele Španielskej. Podmienkou bolo, že domorodí obyvatelia musia byť pripojení k RKC a musia platiť dane pápežovi. Politika Vatikánu počas celej histórie mala jediný cieľ-ovládnuť svet. Druhý Vatikánsky koncil z 21.11.1964 uvádza: “Katolícka cirkev sa bez prestania a účinne snaží o návrat celého ľudstva a všetkých jeho majetkov pod Krista.” Čím samozrejme miení pápeža, údajného Kristovho námestníka. Kristus okrem svojho rúcha nevlastnil nič na tejto zemi. Po vzkriesení posiela na zem svojho
zástupcu a tým je Duch svätý, ktorý buduje Cirkev Kristovu.
Rímsky katolicizmus šíril kresťanstvo ohňom a mečom. Po stáročia krvavých náboženských vojen Vatikán pochopil, že ak sa má katolicizmus upevniť v národoch musí zmeniť taktiku. Príkladom je zmluva Vatikánu s Musolinim, ktorého k moci pozdvihla RKC. Pápež Pius IX. a jeho kardináli oslavovali Musoliniho ako muža vyvoleného Bohom a zakázali katolíkom odporovať mu politicky. Musolini na revanš v r. 1929 podpísal s Vatikánom dohodu, podľa ktorej bol Rímsky katolicizmus jediným povoleným náboženstvom v Taliansku. Vatikán prijal od Musoliniho 750 miliónov lír v hotovosti a miliárdu v štátnych obligáciách. V roku 1933 bola podobná dohoda Vatikánu uzavretá s Hitlerom. Vatikán počas 2.svetovej vojny prijal stovky miliónov mariek od nacistického režimu. Nevedel Vatikán o konečnom riešení problému Židovstva v Osvienčime? Žiadny oficiálny protest zo strany Vatikánu nie je známy. Pápež so svojou suitou sa utiahol za jeho múry a mlčal. Poniektorí z kňazov, ktorých svedomie sa ozývalo proti bezpráviu páchanom na Židoch sa snažili zachrániť aspoň jednotlivcov.
Zmluvu s Vatikánom má aj SR. Čo nám priniesla? Porušuje zásadu rovnosti, diskriminuje menšie cirkvi a občianske spoločnosti. Umožnila plazivú rekatolizáciu, ktorá je zjavná vo všetkých sférach nášho spoločenského života. SR financuje zo štátnych prostriedkov ľudí, ktorí realizujú politiku cudzieho štátu na vlastnom území. Financuje im chod úradov, činnosť ústredných orgánov, bez akéhokoľvek práva zasahovať do ich činnosti. Zmluva bola pripravovaná tajne. Vo Vatikáne bola podpísaná 24.11.2000. SNR schválená 30.11.2000. Prezidentom ratifikovaná 4.12.2000. K výmene ratifikačných listín došlo 18.12.2000, čím Základná zmluva nadobudla platnosť. Celý proces trval 24 dní. Uzatváranie medzinárodných zmlúv je zložitý proces, ktorý trvá dlhšie časové obdobie. Prečo v tomto prípade tá rýchlosť? Keďže zo zmluvy pre RKC vyplývajú len práva a pre SR len povinnosti, obavy tých, ktorí ju pripravovali, že po zverejnení by k jej podpísaniu nedošlo, boli opodstatnené. Na Slovensku totiž nežijú len katolíci a preto sa Základná zmluva pripravovala v tajnosti. Na verejnosť prenikli informácie o tejto zmluve až v júli 2003, vďaka návrhom kotroverzných zmlúv o výhrade svedomia a katolíckom školstve. Pred schválením Základnej zmluvy v SNR bývalý minister zahraničia E.Kukán prehlásil, že Slováci si posilnia svoje postavenie vo svete a suverenita SR nie je ohrozená, pretože ide o štandardnú zmluvu. Je to holý nezmysel. Táto zmluva rieši vzťahy RKC na Slovensku s iným medzinárodným subjektom- Sv.Stolicou. Cieľom bolo zafixovať dominanciu RKC na Slovensku, tak, aby sa úpravy týchto vzťahov nadradili nad platnosť domáceho práva. Bol to zámer určitej skupiny politikov, preto príprava zmluvy bola utajovaná, aby sa k nej nemohol nikto vyjadrovať.
Dominancia RKC sa prejavuje aj v rôznych národných inštitúciach. Len jeden príklad: Matica slovenská vydala knihu K.Čulena, bývalého pracovníka Úradu propagandy slovenského, vojnového štátu, ktorý tvrdí, že SNP bolo luteránskym pučom. Ak štátom sponzorovaná inštitúcia vydá knihu, ktorá nie je pravdivá, účelovo útočí proti jednej skupine obyvateľstva a vyvoláva nenávisť, treba sa pýtať, akí ľudia spravujú túto inštitúciu.
V 1.článku Ústavy SR sa píše:SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani na náboženstvo. Zdá sa, že táto formulácia platí iba na papieri. Uzavretie Základnej zmluvy so Svätou stolicou je praktickou ukážkou VYSPELEJ DIPLOMACIESR v 21.storočí. Prezrádza veľa aj o ÚROVNI ZVOLENÝCH
ZÁSTUPCOV ĽUDU ,ktorí sedia v parlamente.
Použitý materíál: Dave Hunt: Žena sediaca na šelme,
Marián Baťala: Čierna má zelenú,
Žurnál: 14/2009.
