Ideologické zločiny v kresťanstve

Písmo: A- | A+

Kresťanstvo nie je ideológia, kresťanstvo je životný štýl, pre ktorý sa človek dobrovoľne rozhodne, keď spozná toho najdokonalejšieho učiteľa ľudstva Pána Ježiša Krista. e to viera v JEHO schopnosti, ktorá pracuje v nás i cez nás.

„Nežijem už ja, žije vo mne Kristus,“ hovorí apoštol Pavol (Galat.2/20). Je to pulzujúci život KRISTA v nás.

Máme tu však kresťanstvo do ktorého sa jednoducho narodíte. Pri krste vás zapíšu za člena cirkvi, ktorej členmi sú vaši rodičia. Takto to funguje v náboženských cirkvách, kde kňazi zdôrazňujú veriacim, chráňme si dedičstvo svojich otcov. Viera sa nededí, o tom čo sme zdedili po otcoch hovorí (1. Petra 1/18). Viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo (Rim.10/17). Keby krst novorodencov mal nejaký duchovný rozmer, Ježiš by nepovedal: „Ak sa niekto nenarodí znova nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha /krst vodný a Duchom Sv./ nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Evanj. Jána 3/3,5). Prečo sa musíme narodiť znova? Každý človek sa narodí pod dedičným hriechom. Žalm Dávidov 51/7: „Hľa, v neprávosti som sa zrodil a v hriechu ma počala moja matka.“ Naši prarodičia mali úžasný vzťah so svojim Stvoriteľom. Tento vzťah bol prerušený, porušením Božieho príkazu. Medzi Bohom a človekom sa vytvorila hradba hriechu. Tento hriech sa dedične prenášal na všetky generácie. Dokonalým Božím riešením tohto problému bol Kristov kríž. Boží Syn, ako kňaz, obetoval Sám Seba Bohu Otcovi skrze večného Ducha, aby nás zmieril s Bohom. On jediný, bez hriechu a bez viny, bol prijateľnou obeťou za hriechy ľudstva. Jeho smrťou zomrela aj ľudská hriešna prirodzenosť, ktorú sme zdedili po Adamovi. Pán Ježiš Kristus nám otvoril cestu k Božiemu trónu. Hradba hriechu padla, môžeme mať spoločenstvo s našim Otcom. Aby sme mohli vstúpiť do spoločenstva s Nebeským Otcom, je potrebné sa znova narodiť, o čom vyučuje Pán Ježiš v Evanj. Jána kap.3., a dať svoj život do súladu s Jeho učením. Iba vtedy si môžeme privlastniť dôsledky zámeny, ktorá sa udiala na kríži. Všetko zlo, ktoré sme si svojim hriešnym životom zaslúžili bolo vložené na Ježiša a všetko dobro, ktoré si zaslúžil On svojou bezhriešnou poslušnosťou, bolo dané k dispozícii nám. Tú zámenu si nemôžeme zaslúžiť dobrými skutkami. Je to dielo Božej zvrchovanej milosti a lásky, ktorú nám On dokázal v Kristu Ježiši. V náboženskom kresťanstve sa o tej zámene nevyučuje. Dieťa narodené v náboženstve je už pri krste poznamenané klamstvom, ktoré pokračuje ďalej 1. svätým prijímaním a birmovkou atď.

Zvrchovaný Pán vesmíru, náš BOH hovorí jednoznačne: „Neznesvätím svoju zmluvu a nezmením čo vyšlo z mojich úst“ (Žalm 89/35)Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo. Z rodu na rod je Tvoja pravda“ (Žalm 119/ 89). V 4.stor. biskup Ambróz zrušil biblický krst, ktorý je symbolom kresťanskej viery. Cirkevní otcovia zavrhli učenie Ježiša o krste a ustanovili krst novorodencov. Dopustili sa svojvôle, ktorú Boh označuje ako rebéliu – vzburu proti Bohu.

Ak sa pozrieme do histórie RKC, ktorá mocensky ovládala značnú časť sveta, vidíme tu v realite naplnené proroctvo apoštola Pavla. „Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátene, aby si priťahovali učeníkov.“

Podpísaním Milánskeho ediktu /r.312/ sa cirkev spojila s rímskou vládnucou mocou a kresťanstvo sa stalo štátnym náboženstvom Ríma. Kresťania, ktorí boli upevnení vierou v učenie Ježiša Krista toto spojenectvo odmietli. Katolícka ortodoxia ich vyhlásila za odpadlíkov. Kruto ich prenasledovala a za pomoci štátnej moci ich zlikvidovala. Z histórie poznáme Donatistov, Montanistov i iné skupiny. Autorom násilného pokresťančovania a prenasledovania inak zmýšľajúcich ľudí bol svätý Augustín. Napriek prenasledovaniu dochádza v stredovekej Európe k biblickému prebudeniu – Valdenské hnutie. V r. 1184 vydal pápež Lucius 3. Bulu – VYHUBIŤ ICH! Po celej Európe horeli hranice, ale toto hnutie sa im nepodarilo udusiť. Vlastnili rukopisy odpisov Biblie a nebojácne šírili Božie pravdy medzi pospolitým ľudom. Biblia bola zakázaným čítaním, nikto ju nesmel vlastniť. Semená pravdy Božieho slova, ktoré zasievali Valdenskí vzklíčilo. V 14. storočí začína hlásať reformné myšlienky Ján Viklef a jeho hlas sa im nepodarilo umlčať. Obvinil pápežstvo, že zavrhli Písmo a žiadal aby Biblia bola vrátená ľudu. V Čechách bola Biblia preložená už v 9.st. K reformnému hnutiu sa pripojil aj Ján Hus. Za svoju vernosť Kristovi zaplatil životom. Upálili ho. Jeho smrť v národe znásobila nenávisť a odpor voči pápežstvu. Husitské hnutie bolo odpoveďou na tento barbarský čin. V diele reformácie pokračuje Luther. Základom jeho učenia je, že Evanjelium Kristovo je tým najvzácnejším pokladom cirkvi a Božia milosť, ktorá je v ňom zjavená, je zadarmo pre každého, kto ju s pokáním a vierou prijíma. Pápež ho vyhlásil za kacíra. Vďaka vplyvným priateľom z radov nemeckej šľachty a Bedřicha Saského, ktorý ho ukryl na svojom hrade Wartburg neskončil tak ako J. Hus. Vyznanie protestantskej viery schválil aj cisár Karol 5. Bolo preložené do mnohých jazykov a rozšírené po celej Európe. Oheň reformácie sa rozhorel naplno, nie však nadlho. RKC si nemienila dať vytrhnúť z rúk národy, ktoré po stáročia držala v temnote. Po reformácii prichádza násilná rekatolizácia. 

Krv kresťanov verných Božiemu slovu – Biblii tiekla potokmi počas celej histórie. Križiacke výpravy organizované pápežmi v mene Boha, Inkvizícia, rekatolizácia. Najtragickejšie je, že to boli kresťania, ktorí prenasledovali a zabíjali kresťanov. Žalm 9/13: „Lebo Ten, čo pomsti krv, pamätá na nich, nezabúda na kvílenie ubiedených.“ 

Ideológia katolíckeho náboženstva je založená na filozofii Tomáša Akvinského. RKC prehlasuje, že zdrojom viery je Biblia, k jej textom nemožno nič pridať. Články viery možno formulovať podľa potreby. Samotné prehlásenie je klamstvom. RKC vyznáva základné piliere kresťanstva. Trojjediný Boh Stvoriteľ, Ježiš Boží Syn Vykupiteľ, Duch Sv. obnoviteľ. Nadprirodzené počatie z Duch Sv.,ukrižovanie, hrob i vzkriesenie. Letnice – vyliatie Ducha Sv. Tragédiou je, že opustila učenie Pána Ježiša Krista a vytvorila vlastnú verziu, subjektívny výklad Písma, ktorý 1. Petra 1/20 zakazuje. Už v 4. storočí, keď začína prenasledovanie kresťanov, ktorí sa odmietli spojiť so štátnou cirkvou, Duch Sv. odchádza a cirkev začínajú viesť ľudia. Biskupi a pápeži medzi sebou bojujú o moc. V čase Kostnického koncilu boli 3 pápeži, ktorý medzi sebou bojovali o pápežský stolec. Najvyššou autoritou RKC je pápež. Na pápežskej tiare je napísané VICARIUS FILII DEI, /preklad Zástupca Syna Božieho/ V r.1075 pápež Řehoř 7. vyhlásil neobmedzenú moc pápeža nad celým svetom. V Evanj. Jána 15/26, 16/14 Pán Ježiš hovorí: Keď však príde Radca – Duch Sv., ktorého vám Ja pošlem od Otca, bude svedčiť o mne. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Pán Ježiš nám tu nenechal svojho zástupcu, poslal nám Ducha Sv.,ktorý vydáva svedectvo o Ňom. Žid.7/24: On však, pretože zostáva naveky, zastáva kňazský úrad, ktorý neprechádza na iného, teda ani na pápeža. On je našim Veľkňazom a hlavou cirkvi Kristovej. RKC v snahe posilniť moc pápeža sa znížila k podvodu. Konštantínova donácia a dekréty Pseudo Izidora mali vyvolať dojem, že cirkev už v 4.stor. bola riadená pápežskými dekrétmi. Podľa nich cisár uznal nadradenosť Ríma nad všetkými cirkvami, nad Itáliou a jej provinciami. V r.1440 Lorenzo Valla a Mikuláš z Kusy dokázali, že ide o falošné listiny. Vo Formáte č.36/2003 bol článok, ktorý pripomenul verejnosti, na akom základe stojí pápežský primát. Pápežský primát stojí na falzách! 18.7.1870 bola vyhlásená neomylnosť pápeža. V r.1950 bol vydaný spis Náuka o vyznaní: „Pápež, ktorý rozhoduje o viere nie je schopný omylu.“ Rím.12/3: „– každému medzi vami, BOH UDELIL mieru viery.“ Júda 1/3, 20: „– aby ste bojovali za vieru odovzdanú raz navždy svätým /kresťanom/. Ale vy, milovaní, vzdelávajte sa vo svojej svätej viere a modlite sa v DUCHU SV.“ Modlitba v duchu je modlitba v iných jazykoch, skrze veriaceho sa modlí Duch Sv.

Teologická autorita 4. st. Augustín tvrdil, že doba apoštolov skončila, skončili dary Ducha Sv. i Jeho nadprirodzená moc. Argumentuje tým, že cirkev nepotrebuje nadprirodzené zjavenia, pretože kanon Písma bol uzavretý a ukončený. Toto presvedčenie prijal aj Ján Zlatoústy Chrysostomos a mnoho ďalších teológov. Tento názor v RKC pretrváva dodnes. Dokument, RITUALE ROMANORUM /Rímsky rituál/ popisuje dar jazykov /glosálie/ hovorenie neznámymi jazykmi, ako priamy dôkaz démonickej posadnutosti. 

V Evanj. Jána 4/24 Pán Ježiš hovorí: „Boh je duch a tí čo Ho vzývajú musia Ho vzývať v Duchu a v pravde.“ V svojom poslednom príkaze, keď vysiela apoštolov do celého sveta vymenúva znamenia, ktoré budú uverivších sprevádzať (Evanj. Marka 16/16.). Medzi nimi je aj, NOVÝMI JAZYKMI budú hovoriť. Deje sa to aj dnes, všade tam, kde sa káže PRAVÉ , PLNÉ Evanjelium Ježiša Krista. Veriaci pri krste Duchom Sv. dostávajú aj dar jazykov. Kedy jazyky skončia? Keď pominie čiastočné poznanie a príde dokonalé. Vtedy Boha poznáme tak, ako aj On poznal nás (1.Kor.13/12). V televíznej relácii TAK TAKTO bola na túto tému krátka debata. na ktorej bral účasť služobník RKC. Reportérka ho požiadala o vysvetlenie, čo vlastne tie jazyky sú. Podľa tohto pána to nie sú ani jazyky. Ak sa kresťan horlivo modlí, citovo to prežíva, dostane sa do vzrušenia a vtedy z neho vyletia zo 2 slabiky. Aká nehorázna lož!!! Skoro pol miliardy ľudí vo svete sa dnes modli novými jazykmi. Nie sú to 2-3 slabiky, sú to aj hodinové modlitby, podľa toho aký priestor dáme Duchu Sv. Dokedy chce RKC držať ľudí v nevedomosti a klamstve!!!

V zmysle dogmy o pápežskej neomylnosti v otázkach viery, cirkev uskutočnila revíziu Desatora. Tento zákon dal Boh deťom Izraela na hore Sinaj prostredníctvom Mojžiša.V Evanj. Mat. 5/17 Pán Ježiš hovorí: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon, alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane.“

Zdá sa, že tvorcovia dogmatickej teológie tento výrok nášho Pána prehliadli. 2. prikázanie, ktoré zakazuje modlárstvo vypustili a 10. rozdelili na 2 časti, aby počet zodpovedal č.10. Čo tomu hovorí BOH: „BEDA TÝM, KTORÍ SÚ MÚDRI VO VLASTNÝCH OĆIACH A SAMI PRED SEBOU SÚ ROZUMNÍ“ (Izaiáš 5/21). K 1.prikázaniu, „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa,“ pribudlo božstvo Márie. O vzniku tohto kultu si môžete prečítať na blogu Medžugorie – pravda alebo klamstvo. Na miesta zjavení Panny Márie prichádzajú pútnici v nádeji, že tu na svoje modlitby a prosby dostanú odpoveď. 

Evanj. Mat. 12/38-40: „Majstre chceme vidieť znamenie od Teba“ dožadovali sa zákonníci. On odpovedá: „Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie, ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša. Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe 3 dni a 3 noci, tak bude aj Syn človeka v lone zeme 3 dni a 3 noci. Môže realita kultu Márie poprieť pravdivosť slov Pána Ježiša? Nie, pretože BOH sa nikdy nemýli, ani nás neklame. Z akého duchovného sveta prichádzajú tieto zjavenia? V 2. kor.11/14 nám apoštol Pavol dáva odpoveď: Aj sám Satan premieňa sa v anjela svetla. Identitu tohto zjavenia prezrádzajú jeho posolstvá, ktoré odovzdáva cez médium. Medžugorie 13.4.2013: „Toto je čas milosti, ktorú vám Bo dáva skrze moju prítomnosť.“ Evanj.J ána 1/17: „Milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.“ Izaiáš 50/2: „On vyhlásil milostivý rok Hospodinov.“ Litmanová: „Nepotrebujete duchovné zbrane, modlite sa ruženec.” Do RKC bol prijatý v r. 1090 P. Hermitom. Kresťan bez duchovnej výzbroje (Efez. 6/11) nemôže v tomto diablom okupovanom svete žiť víťazný život, ku ktorému je Bohom povolaný.Všetko čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom. Víťazstvo, ktoré premohlo svet je naša viera“ (1.Ján 5/4). Boj viery bez duchovných zbraní, by bol vopred prehraný. Kresťania sú armádou Ježiša Krista, ktorá bojuje proti duchovným, démonickým mocnostiam v ponebeských oblastiach. Ich cieľom je klamstvom ovládnuť myseľ človeka a odtrhnúť ho od živého BOHA, ktorý sa nám dal poznať v Kristu. Apoštol Pavol varuje veriacich: „Keby vám anjel z neba zvestoval iné Evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, – NECH JE PREKLIATY“ (Galat. 1/8).

Hlása RKC pravé Evanj. Kristovo? 2. Jána 9: „Ktokoľvek zachádza ďalej a nezostáva v učení Kristovom, nemá Boha, kto zostáva v učení, ten má aj Otca aj Syna.“ Je evidentné, že táto cirkev nezostala v učení Kristovom. Je tak znesvätená modlárstvom, že sa tu napĺňajú slová proroka Izaiáša: „Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť.“ Tento stav, ktorý v náboženských cirkvách pretrváva je tragédiou, pretože MODLOSLUŽOBNÍCI nemajú dedičstvo v kráľovstve Kristovom, ktoré im cirkev sľubuje (Efez. 5/5). 

Boh stvoril človeka na svoj obraz, ako dokonalú bytosť. Prikázaním mu určil hranice, v ktorých sa môže slobodne pohybovať. Boh nikdy človeka k ničomu nenúti. Dáva nám poznanie dôsledkov nášho správania a hovorí: „Vyber si ! Požehnanie, alebo kliatbu, život, alebo smrť.“ RKC hovorí musíš! Dogma o nadprirodzenom počatí Márie z Ducha Sv.,z ktorého sa narodil Ježiš je základnou doktrínou viery v kresťanstve. Pápež Pius IX. 8. 12. 1854 vyhlásil ďalšiu dogmu o nepoškvrnenom počatí Ježišovej matky – Márie. „Prehlasujeme a stanovujeme, že doktrína, v ktorej je uplatňovaný názor, že blahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia, z mimoriadnej Božej milostí a zvláštnej výsady od všemohúceho Boha, z hľadiska zásluh Ježiša Krista – Spasiteľa ľudskej rasy, bola oslobodená od všetkých poškvŕn prvotného hriechu, je doktrínou zjavenou Bohom, a preto v ňu všetci veriaci MUSIA PEVNE A NEUSTÁLE VERIŤ.“ Mária sa narodila pod zákonom, preto nemohla byť zbavená prvotného hriechu, ten odstránil až Kristov kríž. Keby Mária bola bezhriešna, po kom by Ježiš zdedil hriešne telo? Ježiš bol bez hriechu, po matke zdedil podobnosť hriešneho telá. On bol bez hriechu a bez viny, ale keby nebol podobnosťou hriešneho tela prepojený s ľuďmi, nemohol by ľudí z hriechu vyslobodiť. Rím. 8/3: Boh v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal SVOJHO SYNA A HRIECH V TELE ODSÚDIL.“ Pán Ježiš na kríži znášal dôsledky našich hriechov a Jeho svätá vzácna krv zmyla, aj dnes zmýva každý vyznaný hriech. Katolíci musia veriť aj výmyslom svojich pápežov, pretože oni sú vraj vo veciach viery neomylní. Boh nám všetko, čo potrebujeme vedieť, aby sme mohli prijať dar spasenia, ktorý nám v Kristu Ježiši ponúka, zjavil v svojom slove – Biblii.

Do akej miery sú katolíci pripravení prijímať nezmysly svojich vodcov nám prezrádza príbeh odvysielaný v TV. V Prešove pod Grécko-katolíckym kostolom bolo zrekonštruované podzemie, kde pochovávajú biskupov. Biskup, ktorý sprevádzal reportéra TV hovorí: „Sprístupnili sme veriacim tieto priestory, aby sa mohli k ním modliť. Na prázdne miesto ukázal, tu budem ležať ja. 3.“ Mojž. 19/3: „Neobracajte sa na duchov mŕtvych, je to smilstvo. Bože odpusť im, lebo nevedia čo hovoria!“

V r. 1983 pápež Ján Pavol 2. schválil Kódex kanonického práva. Vzhľadom k historickej pôsobnosti RKC medzi národmi je nadmieru zaujímavý kanon 113/1. „Katolícka cirkev a Apoštolská stolica majú zo samého BOŽSKÉHO NARIADENIA POVAHU MORÁLNEJ OSOBY.“ To Boh nariadil cirkvi, aby prenasledovala a zabíjala kresťanov, ktorí odmietli prijať jej učenie? Boh hovorí: „Národy, velebte Jeho ľud, lebo On pomstí krv svojich sluhov“ (5.Mojž. 32/43, Zjav. Jána 19/2.). Pápež sa ospravedlnil za zločiny cirkvi a odľahčil to slovami: Cirkev na svojej ceste hľadania pravdy sa dopustila aj omylov. Jedným zo základných omylov cirkvi bolo, že sa pokúsila nahradiť Božiu autoritu autoritou cirkvi. Rím prikazoval, čo Boh neprikázal a prestal zakazovať, čo Boh výslovne zakázal. Už v 50. až 70. r. 1. st. kolovali v zboroch Evanjelia a listy apoštolov. Absolútna pravda bola ľuďom zjavená skrze Ježiša Krista. RKC si privlastnila monopol na pravdu. Zakázala preklad Biblie do národných jazykov a po toledskom koncile /1229/ bola daná na index zakázaných kníh. Dnes ju môžu katolíci čítať, ale jej interpretácia je len výsadou hierarchie. Ešte v 4. st. kartagský biskup Cyprian sformuloval dogmu, že mimo katolíckej cirkvi niet spasenia. Spásonosný vykupiteľ bol nahradený spásonosnou cirkvou a kňazstvom. Učenie RKC, že Boh poveril cirkev mať dozor nad svedomím človeka je výmysel pápežov. Že táto cirkev nezmenila svoj charakter ani v 20. stor. svedčí o tom vojna v r. 1935-36, keď Musolini napadol Etiópiu. RKC mala s Musoliním podpísanú zmluvu /1929/ podľa ktorej jediným povoleným náboženstvom bolo katolícke a tak túto vojnu schvaľovala. V Etiópii bola ortodoxná koptská /kresťanská/ cirkev /vznikla v 4. stor./, ktorá riadila štát i školstvo. Milánsky kardinál Schuster požehnal talianskym vojakom a označil Mussoliniho vojnu za zásluhu RKC. Vyhlásil: „BOH bude vojakov ochraňovať, pretože prispievajú k šíreniu kresťanstva v krajinách, ktoré nie sú kresťanské.“ Bolo to klamstvo. Dúfajme, že tá KRIŽIACKA výprava, keď na bojiskách Etiópie vlala talianska vlajka ako symbol Ježišovho kríža, bola posledná. Cirkev sa od týchto prehlásení nedištancovala, práve naopak, 3. r. po smrti Schustera začína jeho svätorečenie a v r. 1996 ho Ján Pavol II. vyhlásil za svätého. Kto vie koľko svätcov, takýchto pochybných morálnych kvalít má ešte cirkev v svojom registri! Podobnú zmluvu RKC podpísala aj s Hitlerom v r. 1933. Po porážke Nemecka pomáhala pri útekoch chorvátskych ustašovcov a nacistických zločincov do Južnej Ameriky.

Aký signál vyslala RKC svojím ovečkám, keď prepukol škandál okolo Vatikánskej banky /IOR/. Boží bankári urobili z tejto inštitúcie brloh organizovaného zločinu, kde sa prali zisky z drog, predaja zbraní a ilegálne sa presúvali devízy na osobné účty. Ochranu nad týmto dianím mal Pavol VI. Po jeho smrti /1978/, nasleduje pontifikát Jána Pavla I., ktorý trval len 30 dní. Jeho cieľom bolo preveriť všetky transakcie v IOR. Pred nástupom do svojho úradu sa podrobil všestrannej lekárskej prehliadke s výsledkom – dokonale zdravý. Jedno ráno ho našli mŕtveho. Hneď sa rozchýrilo, že ho otrávili. Vzhľadom k pápežskej histórii je to celkom možné. Na pápežský stolec sa dostáva Ján Pavol II. Kšefty v IOR pokračujú ďalej pod vedením arcibiskupa Marcinkusa, ktorý pápežovi zabezpečil niekoľko miliónový prevod devíz pre poľskú Solidaritu. Talianske štátne zastupiteľstvo obnovilo vyšetrovanie, ktoré by malo odhaliť tajné kontá, cez ktoré prúdili milióny Eur k neznámym príjemcom.

Nezmazateľnou škvrnou RKC sú sexuálne zločiny pedofilných a homosexuálnych kňazov. Namiesto toho aby to cirkev riešila, tak to zastierala, zahmlievala a popierala. Bolo to len ohováranie zo strany liberálnych médií. Keď to prepuklo v USA a diecézy začali krachovať pre výšku odškodného, ktoré presiahlo cez miliardu dolárov, aj v Európe sa postupne začali ozývať osoby, ktoré boli kňazmi zneužité. Bolesť srdca vyvolávajúce sú príbehy znásilňovania bezbranných detí v sirotincoch, ústavoch sociálnej starostlivosti, kláštoroch. Benedikt 16. požiadal o odpustenie za správanie sa cirkvi a sľúbil, že urobia také opatrenia, aby v cirkvi k takýmto deliktom nedošlo. Keby RKC zrušila celibát k tejto kríze by nemuselo dôjsť. Zdá sa že ani pápež František nie je tomu naklonený i keď zdola prichádzajú opačné signály. Celibát kňazom nariadil pápež Hildebrant s Bonifacom 7.v r.1079. Pán Ježiš neučil o slobodnom stave kňazstva ani apoštolovia. Peter, vraj ich prvý pápež bol ženatý! Keďže pápež je vo veciach viery neomylný, cirkev to prijala ako dogmu. Podľa dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie O INTERPRETÁCII DOGIEM z r.1989 sú dogmy kľúčom k čítaniu Sv. Písma, ktorý bol sformovaný pod inšpiráciou Ducha Sv. a preto ho nemožno meniť. Duch Sv. Nám bol daný, aby nás vyučoval Božím pravdám. On potvrdzuje Božie slovo. Ak dogma je v rozpore s učením Písma, pod inšpiráciou akého ducha vznikla? RKC nemala problém urobiť revíziu Desatora, ktorého autorom je Sám Stvoriteľ, ale má problém zrušiť nezmyselné nariadenie človeka, ktoré v podstate cirkev poškodzuje.

RKC budovala svoje medzinárodné postavenie celé stáročia. Využívala k tomu všetky možné prostriedky, a že to nemalo s Bohom nič spoločné, väčšina ľudí o tom nevedela. Jej autorita rástla, klonili sa pred ňou aj králi. Aj dnes prvá cesta štátnikov vedie do Vatikánu. Aj dnes vo svete platí, že autorita cirkvi zvyšuje dôveryhodnosť. Toto je pohľad sveta, ktorý nepozná Boha. Tragédiou je, že Ho nepozná ani RKC. Keby to poznanie mala, sklonila by sa s úctou a bázňou pred JEHO SLOVOM. Namiesto toho sa snaží prispôsobiť v mnohom modernej dobe. Opustila biblické učenie o prvotnom hriechu. Už netrvá na tom, že dedičný hriech sa prenáša aktom plodenia z generácie na generáciu. Vyhlasuje, že človek sa rodí do hriešnych štruktúr ľudstva bez konkrétneho zavinenia. Ak ľudia svoju dôveru vkladajú do inštitúcie, ktorá sa tvári ako cirkev KRISTOVA a pritom je na míle vzdialená od Jeho učenia, sú na ceste, ktorá vedie k večnému zatrateniu. V duchovnom svete sú dve kráľovstvá. Kráľovstvo Boha, ktorý k nám hovorí prostredníctvom svojho Syna (Žid.1/2) a kráľovstvo Satana – padlého anjela, ktorý k nám hovorí svoje klamstvá prostredníctvom démonov. Pán Ježiš ho nazval ”otcom lží” (Evanj. Jána 8/44). Ak sme sa rozhodli veriť Ježišovi a nasledujeme Ho, sme na ceste života, ktorá vedie do večnosti s našim Nebeským Otcom. Ak podľahneme ponuke diabla a tá je veľmi široká – alkohol, drogy, voľný sex atď., až po náboženstvo, ktoré dáva falošnú nádej na spasenie, sme na ceste, ktorá vedie k „večnému oddeleniu od tváre Pánovej a od slávy Jeho moci” (Tesal. 2. 1/9). Svoju večnosť budeme tráviť so svojím pánom, pre ktorého Boh pripravil ohnivé jazero. Boh je dobrý, milosrdný a spravodlivý. Miluje hriešnikov a miluje aj katolíkov. V Kristu nám dokázal svoju lásku. Túžbou Jeho srdca je, aby všetci ľudia prijali spasenie a mali poznanie pravdy. A čo je pravda? V dnešnej modernej dobe, keď má každý svoju pravdu, je to veľmi diskutabilný problém. Najobjektívnejšia definícia pravdy znie: Pravda je najvyššia mravná kategória, ktorá dáva človeku pocit istoty, slobody a zmysel jeho žitiu. Tejto definícii zodpovedá iba jediná pravda. Je to pravda Božieho slova, ktorá je nemenná, nepodlieha nijakým zmenám, je nadčasová – večná (Žalm 119/89). Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo. Táto pravda napriek zákazu NIČ NEPRIDÁŠ, NIČ NEUBERIEŠ bola zdeformovaná a prekrútená, že slová Pána Ježiša adresované náboženským vodcom židov sú aktuálne aj dnes v kresťanstve. Beda vám zákonníci a farizeji – pokrytci, že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi. Sami nevchádzate do neho, a tým, čo by chceli vchádzať, nedovolíte vojsť. Tým, že cirkev drží ľudí v modlárstve a klamstve, zatvára pred nimi Božie kráľovstvo, dopúšťa sa zločinu. Ľudia sa horlivo modlia, aby si zaslúžili NEBO a keď už nie nebo tak aspoň očistec. Biblia takúto prestupnú stanicu do neba nepozná. Vymyslel ju pápež Gregor v r. 593. V duchovnom svete prebieha neustály boj, boj o človeka o jeho dušu. Znovuzrodení kresťania, armáda Kristova, sú tohto boja účastní. Apoštol Pavol hovorí: Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela. Zbroje nášho Boha nie sú telesné, ale sú schopné v Bohu zrúcať hradby /ktoré diabol nastával v mysliach ľudí/. Boríme mudrlantstvo a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu.

Pápež Benedikt XVI. v príhovore k slovenskému národu: „Verní Kristovi, verní cirkvi“ hovorí: „Celý Boží ľud je podrobovaný, najmä v Európe, ustavičnému ideologickému tlaku, ktorý chce zredukovať kresťanstvo iba na súkromný rozmer.“ Človek nie je vlastníctvom žiadnej cirkvi, človek je Božím vlastníctvom (1.Petra 2/9). Boh nás stvoril ako slobodné bytosti. Vierovyznanie je prejavom slobody svojprávnej osobnosti a preto je viera súkromnou záležitosťou. Ak pápež tvrdí niečo iné povyšuje sa nad Boha. Boh nás nenechal v nevedomosti, nechal nám tu Svoje Slovo. Pán Ježiš nepriniesol na svet teológiu tu vytvorili ľudia. On prišiel, aby nám zjavil Boha ako Otca a naučil nás chodiť s BOHOM. Hospodin je blízky všetkým, ktorí Ho vzývajú v pravde (Žalm145/18).

Kto je z pravdy, čuje môj hlas (Evanj. Jána 18/37).

Právo a spravodlivosť sú základmi Božieho trónu (Žalm 97/2). 

Prisluhovanie spravodlivosti a práva sa Hospodinovi páči väčšmi ako obeť (Prís. 21/3).

Použitý materiál: 

Križiacke výpravy, Charles Phillips

Veľký spor vekov, E.G.White

Zápas o dušu, Pavel Steiger

Čierna kniha katolíckej cirkvi, Michael Hebeis

Evanjelická biblia

Skryť Zatvoriť reklamu