”Žijeme v dobe alternatívnych právd.Je však iba jediná pravda,tá zhora a to je pravda Božia.”
Ľudská múdrosť ju nemôže zmeniť, pretože je nemenná, nadčasová a večná.J.J.Rousseau,ktorý žil v dobe,keď Božie pravdy boli náboženstvom zdeformované a doba bola zrelá pre zmeny,ponúkol svetu riešenie,totalitný štát a učitel,ktorý bude tomúto štátu verne slúžiť.
Moja generácia učiteľov to zažila v realite.Podpísovali sme prehlásenie,že sme vysporiadaní s náboženstvom a budeme vychovávať žiakov v duchu marx-leninizmu.V tzv.socialistických demokraciach Rousseau bol významnou osobnosťou dejín pedagogiky.
Akou osobnosťou bol v skutočnosti?Narodil sa v Ženeve do protestanskej rodiny.Matka mu zomrela hneď po pôrode.Vychovával ho otec.Od detstva mal pocit,že bol olúpený o svoje práva,čo sa stalo dominántnym rysom jeho osobnosti-sebaľútosť.Keď mal 15 r.odsťahoval sa do Francúzka.Tu sa zoznámil s madame de Warens, s ktorou žil v mileneckom vzťahu 14r.Pod jej vplyvom konvertoval na katolicizmus. Nechal sa od nej vydržiavať.Do svojich 40 rokov žil na náklady svojich mileniek a tých nebolo málo.Využíval ich sexuálne i ekonomicky.Ženami opovrhoval.
K zmene jeho života dochádza po stretnutí s D.Diderotom,vedúcou osobnosťou osvietenstva.Ten ho predstavil nemeckému literárnemu kritikovi F.M.Grimmovi,ktorý ho uviedol do salóna baróna Holbacha,ktorý bol baštou francúzkych intelektuálov a tí vo Francúzku získavali stále väčší vplyv.Dijonská akadémia písomníctva vyhlásila súťaž na tému” Prispelo znovuzrodenie vedy a umenia k zlepšeniu morálky?”Rousseau sa zapojil do súťaže spisom”Discours-o pôvode nerovnosti medzi ľuďmi.” Napriek tomu,že uznávaný kritik J.Lemaitre nazval tento spis “najväčším dôkazom ľudskej stupidity,”Rousseauovi otvoril dvere do salónov aristokracie.Tu sa začína jeho cesta profesionálneho spisovateľa,ktorý žije z pohostinnosti aristokracie.Dokázal písať o všetkom čo je medzi nebom zemou,,ako keby vedel všetko a na všetko poznal odpoveď. Tým imponoval európskym intelektuálnym snobom.Podľa J.Lemaitreho jeho spisy vyvolávajú dojem,že ich písala nejaká karikatúra skauta.
Vydaním knihy Emil začína jeho kult vzrastať.Rastie i jeho agresivita.Napadá svojich kolegov,zvlášť Voltaira a RKC.Parížsky parlament vydal na neho zatykač.Aby získal občianstvo v Ženeve konvertuje na protestatizmus.V posledných 10 r.upadol do zabudnutia. Po smrti bol pochovaný na ostrove Ile de Puepliers.Jeho hrob sa stal pútnickým miestom intelektuálov Európy.Keď prenášali jeho popol do Panthéonu prezident francúzkej Národnej revolučnej rady prehlásil:” Vďaka Rousseauovi máme zmeny,ktoré zmenili našu morálku,zákony, city a zvyky,zmeny,ktoré prinášajú zdravie.”Čo vyvolalo v intelektualnej a revolučnej Európe takéto uctievanie?Jeho teórie o výchove a vzdelávaní v novom type štátnosti dávali spoločnosti, v ktorej prevládali revolučné nálady, nádej na zmenu.
Tí,ktorí ho osobne nepoznali,poznali len jeho pisateľskú tvorbu, sa o ňom vyjadrovali v superlatívoch.M.ROBESPIERE:”Rousseau bol mužom, ktorého vznešená duša a grandiózny charakter preukázali,že je hoden učiteľa ľudstva.”F.von SCHILLER:”Mal dušu Krista,okolo ktorého by mali byť len nebeskí anjeli.I.KANT:”Mal citlivú dušu,ktorej nebolo paru.Vzhliadali k nemu aj iní velikáni s obdivom a úctou.
Jedná z jeho mileniek,ktorá bola jedinou ženou o ktorú sa staral, Sophia ď Houdetot,ho videla ináč. “Bol natoľko odporný,že ma desil a láska ho nerobila príťažlivejším.Bol však typom muža,ktorý si zaslúžil súcit a ja som s ním jednala priateľsky.Bol to zaujímavý blázon.”
Akú citlivú dušu podobnú Kristovi a aký grandiózny charakter mal Rousseau, prezrádza jeho osobný život.Tento samorostlý filozof, špecialista na výchovu detí,mal s Terezou Levasseurovou 5 detí.Žil s ňou v mileneckom vzťahu až do smrti.Svoje prvé dieťa hneď po pôrode, s cynickou krutosťou,prinútil Terezu, aby ho dala do štátneho sirotinca- Hospital des Enfantes.Pozdejšie sa im narodili ešte 4 deti,ktoré stihol rovnaký osud.Nedostali ani meno,nevedelo sa či to boli dievčatá alebo chlapci.Mercure de France podáva správu,že v r.1746 bol tento sirotinec preplnený,bolo tam 3000 detí.Dve tretiny kojencov sa nedožilo 1 roku. Len 14 detí zo 100 sa dožilo 7.roku.Je pravdepodobné,že všetkých 5 Rousseauových detí zomrelo,lebo sa po nich nenášli žiadne stopy.Taký bol otec modernej výchovy a detský psychológ,ktorý udeľoval rady národom ako vzdelávať a vychovávať detí.Rousseauovi sa nepodarilo tieto krutosti zatajiť.Obhajoval sa v spisoch,”Vyznanie a Dumy osamelého chodca.”Svoju obhajobu založil na svojich chorých predstavách o štáte.Tvrdil,že štát v podobe detského domova sa mohol lepšie postarať o jeho 5 detí než on sám.Píše:”Kiež by som bol ten šťastný a dostalo sa mi takej istej výchovy.Mám za to,že som vykonal svoju povinnosť ako otec a vidím sa ako občan Platónovej republiky.”
P.Johnson v svojej knihe “Intelektuáli”hovorí,že Rousseauve zločiny proti vlastnej krvi vyplývajú z jeho iddeologického základu totaitného štátu./str.23/ Voltaire ho obvinil z vraždy vlastných detí,nazval ho vrahom a syfilikom.
Čo o ňom hovoria jeho blízky priatelia,ktorí ho poznali najlepšie? D.Diderot,ktorý mu pomáhal preraziť v jeho spisovateľskej kariére ho nazval,”človekom bez cti,podvodným ako Satan,nevďačným,krutým, pokryteckým,plným zloby.”
F.M.Grimm ho nazval,”hanebnou zrudou”.D.Hume,ktorý ho najprv obdivoval,ale keď ho poznal nazval ho,”monštrom,ktoré sa považuje za jedinú významnú bytosť vo vesmíre.”
P.Johnson v knihe Intelektuáli,ktorá bola od roku 1989,po dlhú dobu,v USA bestsellerom,kladie otázku:”Keď bol Rousseau tak ješitný. sebecký a hašterivý prečo toľko ľudí vyhľádavalo jeho priateľstvo. Väčšina historikov je za jedno,bol tajuplný.Vedel zahrať na zlé svedomie aristokracie a privilegovaných a využíval ich bohatstvo.
V knihe Vyznanie Rousseau popularizoval svoj perverzný sexuálny život.Priznáva sa k exhibicionizmu a masochizmu.Mal vzťah s množstvom žien a napriek tomu sa vrátil k masturbácii, pretože to bolo jednoduchšie.Sám seba považoval za niečo odlišné od ostatných.Jeho slova to potvrdzujú:”Nikto nie je schopný milovať tak ako milujem ja.
Narodil som sa k tomu,aby som bol najlepším priateľom aký kedy žil. Budúce generácie ma budú uctievať.”V tom mal pravdu.Budúce generácie ho naozaj začali SLEPO uctievať ako boha.
L.G.Crocker v knihe “O Rousseauovi”/zv.1.str.356/cituje jedného zo súčasných akademikov I.W.Allena,ktorý uvádza zoznám Rousseauvových perverzit.”Bol masochista,exhibicionista,hypochonder, onanista,latentný homosexuál,neschopný normálnych citov,včetne otcovského.Bol panaroidný narcista obrátený do seba a to ho robilo asociálom.Bol plný pocitov viny,patologicky vystrašený,detinský, popudlivý a trpiací.Tieto chorobné rysy mal otec modernej výchovy detí a tie dobre zapadajú do rámca MORÁLNEHO ROZKLADU,ktorý priniesol svetu SEKULÁRNY HUMANIZMUS.
Historici,ktorí skúmali jeho život,zhrnuli jeho vplyv na náš súčasný svet takto:”Dal svetu občianske náboženstvo prírody a civilizácie.Povýšil hodnotovo neutrálnu morálku nad hodnotové normy Biblie.Vyhlásil výchovnú úlohu totalitného štátu.
Profesor filozofie a histórie na “Indiana Univerzity”R.W.Pierard hodnotí Rousseau slovami:”Jeho dôraz na iracionalitu,podrobovanie sa a zmyslovú stránku,robia z neho predchodcu romantiky a moderného totalitného štátu.Nahradením zjaveného náboženstva sentimentálnou vierou a vyňatím kresťanskej náuky z jej nadprirodzenej podstaty, pripravil cestu humanistickému liberalizmu.
Použitý materiál:Dr.Aril Edvardsen-Padlí bohovia,
