Pokrytci v čiernych sutanách.

Prednedávnom bola v RTVS odvysielaná informácia o požiadavke kňazov Rímskokatolíckej cirkvi (RKC), ktorí slúžia v Afrike. Kňazi sa dovolávajú zrušenia celibátu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 

Služba v Afrike je veľmi náročná a rodinné zázemie by im ich službu uľahčilo. Odpoveď Vatikánu bola negatívna. Nedávno sa tento problém dostal na pretras aj u nás. Záver bol jednoznačný k žiadnej zmene nedôjde. Čo priniesol celibát do RKC dnes už nie je tajomstvom. Vyplávalo to na svetlo: pedofília a homosexualita. 

V 1.Tim. 3/2 sa hovorí, že biskup má byť mužom jednej ženy a má si múdro spravovať svoju rodinu. Apoštol Pavol nebol ženatý a svoje rozhodnutie zdôvodnil v 1.Kor. 7/32,33. Bolo to jeho osobné, slobodné rozhodnutie. RKC povýšila celibát v r.1079 dogmou na zákon. Pritom Peter, podľa vodcov cirkvi, ich prvý pápež, bol ženatý. Evanj. Luk. 4/38. Sväté Písmo o slobodnom stave kňazstva nevyučuje. Vatikán sa však riadi Dokumentom medzinárodnej teologickej komisie z r.1989, kde sa hovorí: „Cirkevné dogmy sa zaoberajú správnou interpretáciou Sv. Písma. Je to kľúč k čítaniu Sv. Písma, ktorý bol sformovaný pod vedením Ducha Sv. a preto ich nemožno meniť.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cirkevné dogmy vznikali prevažne v stredoveku, keď RKC musela čeliť protestantizmu, ktorý sa v Európe šíril ako oheň. RKC na to reagovala krutým prenasledovaním kresťanov, ktorí prijali Písmo Sv. ako najvyššiu autoritu pre svoj život. Statisíce kresťanov skončilo svoj život v rukách inkvizície. Tvrdenie cirkevnej hierarchie, že dogmy boli sformované pod vedením Ducha Sv.je nielen nevhodné, odporuje zdravému rozumu, ale je urážkou Stvoriteľa. Ak Ducha Sv. môžeme zarmútiť/ Efez.4/30/ len nevhodným správaním a On môže odísť, ako mohol byť prítomní v ľuďoch, ktorí mali na rukách toľko preliatej, nevinnej, kresťanskej krvi. Dogmy boli dielom tých, ktorí sa cítili byť v ohrození a potrebovali si upevniť svoju moc.

SkryťVypnúť reklamu

Tvrdenie, že dogmy sa zaoberajú správnou interpretáciou Písma je nezmysel. Ako príklad uvediem dogmu O nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Z nadprirodzeného počatia Panny Márie sa narodil Ježiš, čo je v súlade so základnou doktrínou kresťanstva. Sviatok, ktorý oslavujú katolíci 8.12 nie je oslavou nadprirodzeného počatia Ježiša, ale nadprirodzeného počatia Jeho matky. Znenie dogmy: Prehlasujeme a stanovujeme, že doktrína u ktorej je uplatňovaný názor, že blahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia, z mimoriadnej Božej milosti a zvláštnej výsady od Všemohúceho Boha, z hľadiska zásluh Ježiša Krista, Spasiteľa ľudskej rasy, bola oslobodená od všetkých poškvŕn prvotného hriechu, je doktrínou zjavenou Bohom, a preto v ňu všetci veriaci musia pevne a neustále veriť. (8. 12. 1854 pápež Pius deviaty)

SkryťVypnúť reklamu

Čo hovorí Písmo Sväté? Mária, matka Ježišova, sa narodila pod zákonom. Keď sa narodil Ježiš, podľa zákona Mojžišovho, ho na ôsmy deň priniesli do Chrámu, aby Ho predstavili Pánovi a obrezali. Podľa slov zákona priniesli aj obeť za hriech, 2 hrdličky a 2 holúbätá. Evanj. Lukáša 2/21,22 a 3. Mojž. 2/8. Mária sa nemohla narodiť bez dedičného hriechu, pretože ten bol zmazaný až krvou Kristovou. Keby sa Mária narodila bez dedičného hriechu, Ježiš by nás nemohol spasiť, pretože by nebol s nami prepojený ľudskosťou-hriešnosťou. „Boh v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal svojho Syna a hriech v tele odsúdil, aby sa právna požiadavka zákona uplatnila v nás, ktorí nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha“ (Rím.8/3). Zákon hovorí, že odplatou za hriech je choroba a smrť (Rím.6/23). Boh vložil hriechy ľudstva na Ježiša. On nevinný a bez hriechu niesol dôsledky našich hriechov. Vylial svoju krv, aby nám bolo odpustené. Bez vyliatia krvi niet odpustenia (Žid. 9/22).

SkryťVypnúť reklamu

Dogma nepodáva pravdivú interpretáciu udalosti okolo narodenia Ježiša a Jeho matky. Mária bola úprimne veriaca, čistá panna, ktorú si Boh vybral ako nádobu na uskutočnenie spásonosného plánu pre celé ľudstvo. Prijala túto milosť s pokorou, slovami „staň sa mi podľa tvojho slova“. Pri návšteve Alžbety Mária hovorí: „Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu mojom Spasiteľovi. Blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia.“ (Evanj. Lukáša 1/38,46,47,48) Napriek veľkej milosti, ktorou ju Boh obdaroval, Mária si uvedomuje, že aj ona potrebuje Spasiteľa. O blahoslavenstvách vyučuje Pán Ježiš v Evanj. Matúša 5/3-11. V tom istom Evanj.12/46-50, keď Pán Ježiš káže zástupom, pripojí sa k nim aj matka Ježišova s Jeho bratmi. Keď upozornili Ježiša, že prišla Jeho matka s bratmi a chcú s ním hovoriť, Ježiš reaguje: „A kto je moja matka? A kto sú moji bratia?“ Ukázal rukou na svojich učeníkov a riekol: „Ajhľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj sestrou, aj matkou.“ Pán Ježiš postavil svoju matku na úroveň znovuzrodeného kresťana. Mária nemá žiadnu pozíciu v cirkvi Kristovej. RKC z nej urobila božstvo, ktorému sa klania, ku ktorému sa modlí, napriek tomu, že prvý príkaz z Desatora znie: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa a nebudeš sa im klaňať, ani im slúžiť. Neurobíš si nijakú modlu podobu muža, alebo ženy, pretože keď k vám hovoril Hospodin, nevideli ste nijakú postavu.“ (5.Mojž.5/7,9 4/15,16) Po Ježišovom narodení Mária žila v manželstve s Jozefom, z ktorého sa narodili ďalšie deti. Podľa príkazu Pána Ježiša, učeníci spolu s Jeho matkou a bratmi boli v Jeruzaleme na modlitbách, očakávajúc naplnenie zasľúbenia o krste Duchom Sv. 120 modliacich sa duši bolo naplnených v deň Letníc mocou z výsosti. Peter s veľkou smelosťou začína kázať zástupu, ktorý sa na zvuk z neba zbehol okolo apoštolov. Hovorí o spasiteľnom diele Ježiša Krista a volá ľudí k pokániu. „Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Sv. Lebo iste vám platí to zasľúbenie, aj vašim deťom, a všetkým, ktorí sú ďaleko, ktorýchkoľvek povolá Pán, náš Boh.“ (Skut.2/38,41) A tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť, i pripojilo sa k nim 3000 duší. Tak sa na Letnice zrodila cirkev Kristova. Od tejto udalosti nás delia 2 tisícročia, ale na týchto slovách sa nič nezmenilo. Sú stále aktuálne, pretože sú pravdivé.

Cirkev je telom Kristovým a hlavou tela-cirkvi je Kristus. Telo bez hlavy nemôže fungovať. Ak sa v cirkvi prekrúcajú základné biblické pravdy, ktorým vyučoval Pán Ježiš, cirkev sa dostáva do duchovnej izolácie. Prejaví sa to tak, že Duch Sv. odíde a vedenie v cirkvi preberajú ľudia. Vidíme to v realite. Cirkev, ktorej hlavou je Kristus, je vedená Duchom Sv.,budovaná na učení prorokov a apoštolov, pričom uholným kameňom je Kristus. On ustanovil služobnosti v cirkvi a Duch Sv. rozdeľuje duchovné dary v spoločenstve, každému osve, ako On chce. (Efez.2/20, 4/11,12, 1.Kor.12/11,28.)

V cirkvi, ktorej vedenie prevzali ľudia, majú svoje špeciálne služobnosti usporiadané hierarchicky. Najvyššia pozícia je pápež, ktorý je údajným námestkom Krista. Pred Kostnickým koncilom boli traja pápeži. Tak ktorý z nich bol ten pravý zástupca Krista na zemi? Je zjavné, že RKC sa stala mocenskou, náboženskou štruktúrou a boj o moc prebiehal aj v jej vnútri. Nedávny príbeh pána Bezáka je tiež toho dôkazom. Počas celej histórie, spolu s panovníkmi sveta, sa úspešne podieľala na svetovláde. Neobmedzenú moc mala nad masami ľudí, ktorých držala v nevedomosti. Písmo Sv. bolo prístupné iba cirkevnej šľachte. Jeho výklad bol subjektívny, napriek tomu, že 2.Petra 1/20 takýto výklad zakazuje. Vnášaním rôznych náboženských prvkov z pohanstva, budovaním tradície, ktoré v Písme Sv. nemajú základ, sa náboženská cirkev vzdialila od koreňov viery o ktorej vyučoval Ježiš.

Pán Ježiš veľmi ostro odsúdil náboženstvo farizejov a zákonníkov. (Evanj. Marka 7/7,8) „Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa. Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia, ako učeniam Božím. Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa ľudského podania.“ To isté platí aj pre náboženské kresťanstvo. Opustili ste prikázania Božie, tak daromné je vaše uctievanie! Uvediem len jeden príklad. Boh v desatoru nám prikazuje: „Ja som Hospodin tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Neurobíš si tesanú modlu a nebudeš sa jej klaňať.“ (5 Mojž. 5/6,7,8) V 5.Mojž. 4/15 nás Boh varuje: „Dávajte si dobrý pozor na seba - lebo ste neuvideli nijakú postavu v ten deň, keď Hospodin hovoril k vám na Chorebe z ohňa - aby ste sa nezvrhli a neurobili si nejakú modlu v podobe muža, alebo ženy.“ Boh nás varuje aj cez prorokov a apoštolov. Micheáš 5/12: „Vyhubím tvoje tesané modly a nebudeš sa klaňať dielu svojich rúk.“ 1.Kor.10/14: „Moji milovaní utekajte pred modloslužobníctvom!“ Náboženskí kresťania sú utvrdzovaní v tom, že viera je ich dedičstvom po otcoch. Sochy a obrazy svätých nie sú modly, ale vizuálne im pomáhajú upevňovať vieru. 1.Petra 1/18, hovorí, že viera sa nededí. „Viera je z počúvania skrze slovo Kristovo.“ Biblickí kresťania nepotrebujú vidieť, potrebujú veriť. 2.Kor.5/7,16: „Chodíme vierou a nie videním. Ak sme poznali Krista aj podľa tela, teraz Ho už nepoznáme.“ Krista poznávame podľa Ducha. Jeho slová sú duch a život. (Evanj. Jána 6/63) Obrazy a sochy svätých sú dielom ľudských rúk. Môžeme ich vnímať ako umelecké predmety. Pokiaľ k ním vzhliadame ako k objektu, ktorý má naplniť naše prosby, sú to modly.

V Evanj. Matúša 12/38, farizeji a zákonníci žiadajú od Ježiša znamenie. Jeho odpoveď znela: „Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie, ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša. Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe 3 dni a 3 noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme 3 dni a 3 noci.“ Akým znamením je potom zjavenie “Panny Márie”? V 2Kor.11/13,14, nás Pavol varuje pred falošnými apoštolmi Krista. „A nie div, veď aj sám SATAN sa premieňa v anjela svetla.“ Oslava mariánskeho kultu dosiahla úroveň až mystického vnímania tohto božstva. Kresťanské náboženstvo tvrdí, že nikto nemôže prísť ku Kristovi len cez Máriu, ktorá bola v r.431 na Efezkom koncile vyhlásená za matku Božiu. Za prostrednicu ku Kristovi ju vyhlásila cirkev v r.1896 na základe dekrétu pápeža Leva 13. V Evanj. Jána 6/44 Ježiš hovorí: „Nikto nemôže prísť ku mne, len keď ho pritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ K Ježišovi priťahuje ľudí Duch Boží. Ak v cirkvi nepôsobí Duch Sv. vedenie cirkvi preberá ľudská múdrosť a ľudská predstavivosť. Koľko ružencov odznie, pri sochách Márie, denne po celom svete a pritom je to len fyzická rutina počítania modlitieb. Má pôvod v budhizme a islame. Do RKC bol prijatý v r.1090 Petrom Hermitom.

Hospodin, BOH Abraháma, Izáka a Jákoba, prikázal svojmu ľudu: „Nesmiete pridať nič k tomu, čo vám dnes prikazujem, ani z toho ubrať, ale budete zachovávať príkazy, ktoré vám dávam.“ (5.Mojž.4/2) „Nepridávaj nič k Jeho slovám, aby ťa nestrestal a neoznačil za klamára.“ (Prísl. 30/6) Izraeliti opustili Boží zákon a jeho ustanovenia a chodili za svojím zatvrdnutým srdcom a za baalmi, čomu ich naučili ich otcovia. Za tieto skutky bol izraelský národ kruto trestaný a nakoniec aj rozohnaný medzi národy sveta. Ak na Izrael, za modlárstvo dopadol Boží hnev, čo môžu očakávať náboženskí kresťania, ktorí k učeniu nášho Boha, zjaveného v Kristu, pridali svoju múdrosť a tým Evanjelium Kristovo, ktoré je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, pozbavili jeho moci. Apoštol Pavol hovorí: „Moja kázeň nebola v presvedčivých slovách ľudskej múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. Ľudská múdrosť zbavuje Kristov kríž jeho významu.“ (1.Kor.1/17, 2/4) Pavol sa veľmi dôrazne postavil voči šíreniu nepravého evanjelia: „Keby vám aj anjel z neba zvestoval iné evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, nech je prekliaty!“ (Gal.1/8)

Prečo píšem o týchto skutočnostiach? Pretože BOH mi prikazuje milovať svojich blížnych viac ako seba samého. Keď vidím, kam sa uberá náboženské kresťanstvo nemôžem mlčať! Láska sa neraduje z neprávosti, ale teší sa s pravdou a kto hovorí pravdu hlása spravodlivosť — spravodlivosť Božiu (1.Kor.13/6, Prís.12/17). Náboženskí kresťania tvrdia, že milujú Pána Ježiša. On však hovorí: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho. Kto ma nemiluje nezachováva moje slová.“ (Evanj. Jána 14/23) „Najvyšší neprebýva v chrámoch vybudovaných ľudskou rukou.“ (Skutky 7/48) Nádherné katedrály, kostoly vyzdobené obrazmi svätcov, svojou veľkoleposťou navodia atmosféru zbožnosti, len ten najdôležitejší tam chýba. Boh chce prebývať v tvojom srdci. Hovorí to BOH a ON nikdy neklame! Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? (1.Kor. 3/16,17) Ak sa chceme stať chrámom Božím, treba urobiť to, k čomu nás vyzýva apoštol Peter: „Čiňte pokánie, dajte sa pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov a prijmite dar Ducha Sv. Len spasiteľná milosť nášho Pána Ježiša Krista nám otvára dvere k láske OTCOVEJ a DUCHU Sv.“

Beda tým čo na zlé povedia: Dobré, a na dobré povedia: Zlé. Beda tým, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu. Beda tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach a sami pred sebou sú rozumní. (Izaiáš 5/20, 21)

Mária Lichvárová

Mária Lichvárová

Bloger 
  • Počet článkov:  71
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som učiteľkou základnej školy v dôchodku. Venujem sa histórii, zaujímam sa o politické dianie v spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu