Naša vládna moc s pani prezidentkou sa poslušne zoradili už na letisku, aby vyjadrili úctu tomuto progresívnemu pápežovi, ktorý sa údajne v r.2020 vzdal titulu ”Námestník Krista”, len naši odborníci z KBS zabudli na to slovenskú verejnosť upozorniť. Ak pápež nie je Námestníkom Krista v mene akého BOHA potom požehnával svoje verné ovečky, ktoré túžili po požehnaní od svojho milovaného, národmi a vládami uctievaného pápeža. Jeho slová plné lásky a súcitu ovlažili a povzbudili duše verných, utvrdili vo viere, že vakcína je záchrana, ako povedal jeden z významných predstaviteľov cirkvi, vakcína je ako Kristus.Prirovnanie očkovacej kampane, kde sú ľudia doslova existenčne prinútení podrobiť sa očkovaniu vakcínami, ktoré neprešli všetkými fázami výskumu, k spasiteľnému dielu nášho Pána Ježiša Krista je rúhanie sa proti Všemohúcemu BOHU.
Jeho angažovanosť vo vakcinačnej genocíde národov, podpora politickej migrácie moslimov, ústretovosť voči agende LGBT, podpora programu 2030 je dôkazom, že Svätý Otec slúži finančníckej a korporátnej elite, ktorej cieľom je Nový svetový poriadok. Jeho účasť na projekte RADA PRE INKLUZÍVNY KAPITALIZMUS S VATIKÁNOM to dokonale potvrdzuje.
Pred 3. rokmi zábery rozveseleného pápeža s dúhovým náramkom na zápästí a dúhovým krížom na krku obleteli celý svet. Jeho známy výrok: „Kto som ja, aby som súdil homosexuálov,“ potvrdzuje jeho duchovnú orientáciu, ktorá je pod vplyvom deštruktívnej kultúry liberalizmu.
Vo vatikánskych záhradách sa konal pohanský rituál oslava indiánskej modly – matky plodnosti. Pápež túto falošnú vieru otvorene vyznával a obhajoval aj na oficiálnej synode, čím sa dopustil formálnej herezy. Biskup A. Schneider dokazuje, že rúhavé rituály okolo Pachamamy majú svoj pôvod v slobodomurárskej revolúcii Druhého vatikánskeho koncilu, ktorá bola ídeovo pripravovaná Jánom Pavlom 2. Skupina tradicionalistov okolo arcibiskupa M. Levebreho, ktorá odmietla závery tohto koncilu, bola Jánom P. 2. z cirkvi exkomunikovaná. Až pápež Benedikt 16 túto exkomunikáciu zrušil. Pápež František v agende 2. vatikánského koncilu úspešne pokračuje. Na ekumenickom stretnutí cirkvi s pápežom zaznievali slová: „Boh je láska, láska nerozdeľuje, ale spája.“ Boh Biblie hovorí o jednote v duchu a pravde. Ak táto ekumenická jednota nie je vytvorená na tomto základe, je to jednota diabolská Pápež Benedikt 16. v svojom najpopulárnejšom diele ”Úvod do kresťanstva” píše: „Storočia cirkevných dejín sú tak silne naplnené všemožným zlyhaním, že môžeme pochopiť hroznú Dantého víziu, ktorý na voze cirkvi videl sedieť babylonskú neviestku. Parížsky biskup Vilhem z Auvergne, ktorý vnímal rozvrat viery a mravov vo Vatikáne hovoril, že pre zdivočenosť cirkvi musí každý, kto to vidí, strnúť hrôzou.“ Nie je to nevesta, ale obluda strašnej podoby a divokosti.” Je tragédiou, že pospolitý ľud oslepený vznešenosťou a veľkoleposťou rôznych často nezmyselných obradov a rituálov verí svojim duchovným vodcom, ktorí si napriek zákazu – Evanj Matúša 23/9privlastnili titul OTEC duchovný. Od ktorého boha priniesol pápež to veľké požehnanie na Slovensko?
Aby sme pochopili ako sa RKC dostala tam kde dnes je, je potrebné poznať, na akých základoch bola budovaná Veľkocirkev za vlády cisára Konštantína, ktorý prijal kresťanstvo za štátne náboženstvo Ríma. O týchto okolnostiach píše oxfordský historik Paul Johnson v knihe História kresťanstva. Počas prenasledovania kresťanov mocou Ríma prevážna väčšina mučeníkov pochádzala z kresťanských prebudeneckých skupín. Najväčší masaker kresťanov, ktorý nariadil cisár-filozof Marcus Aurelius, bol v r.117 vo Frygii. Píše o tom Ireneus, učeník Polykarpa, ktorého upálili v Smyrne, v svojom liste kresťanom do Ríma. V tomto období vzniklo vo Frygii Hnutie Ducha Sv. Z dejín ich poznáme ako Montanistov. Historickým faktom je, že ich spoločenstvá vznikali po celom území ríše. O týchto prebudeneckých hnutiach by sme sa nedozvedeli, keby sa k nim nepripojil po latinsky píšuci teológ Tertulián z Kartága. Bol svedkom morálneho úpadku kléru v hlavnom prúde cirkvi a preto z nej vyšiel. Osobne prežil prijatie Ducha Sv.-Krst Duchom Sv. Hlavný prúd cirkvi po dobe apoštola Pavla nazval cirkvou psychickou-telesnou. Oduševnene obhajoval cirkev, ktorá sa obnovovala v daroch Ducha Sv. Tertuliánov postoj bol nekompromisný a taký bol aj postoj Montanistov.
Konsolidujúca sa Veľkocirkev za vlády cisára Konštantína zavrhla Montanistov ako heretikov-kacírov. Boj proti kacírom prerástol do štátom podporovaného prenasledovania a tak spisy autorov tohto hnutia boli zničené. Tertulianove spisy neboli z histórie vytreté, pretože on vytvoril väčšinu teologických pojmov v latinčine, ktoré zohrali významnú úlohu v 4. a 5.storočí v diskusiach o Kristovej prirodzenosti a pri spisovaní vyznania viery. V r. 316-321 na príkaz cisára Konštantína začína prenasledovanie Donatistov, ktorých heslom bolo: „Čo má cisár spoločného s cirkvou! Ich spoločenstvá ovplyvnili cirkev v Severnej Afrike natoľko, že KC tu bola v menšine. Katolícka ortodoxia požiadala cisára o násilný zásah. Hlavný ideológ KC Aurelius Augustinus sa snažil získať Donatistov pod vplyv Ríma. Po neúspešnom boji sa rozhodol pre ich likvidáciu. Vodcov uväznili, veriacich rozohnali. Bezmocné a z bojov vyčerpané kresťanské spoločenstvá sa pod inváziou moslimov úplne stratili. Žalm 9/13 Lebo Ten, čo pomstí krv, pamätá na nich, nezabúda na kvílenie ubiedených. Hnutie Ducha Sv. sa im ale nepodarilo zastaviť. Skoro v každej generácii, počas histórie, dochádza k duchovnému prebudeniu v národoch.
Katolícka ortodoxia vytvorila zásady doktrinálnej cirkvi, vypracovala doktríny pre mocenský systém, kde si biskupi uplatňovali apoštolské práva. Kartáginsky biskup Cyprián sformuloval dogmu, že mimo katolíckej cirkvi niet spasenia. Spásonosný Vykupiteľ je nahradený spásonosnou cirkvou. Duch Svätý, ktorý bol na Letnice vyliaty na cirkev, aby ju viedol a vyučoval z doktrinálnej cirkvi odchádza a vedenie cirkvi preberajú ľudia. V tomto úseku dejín vidíme naplnenie proroctva apoštola Pavla Skut. 20/21 „Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.“ K- cirkev je riadená dogmami, ktoré sú produktom ľudskej múdrosti, a sú súčasťou teológie, ktorá je v rozpore s učením Ježiša Krista. Na teológiu cirkvi mali negatívny vplyv myšlienky gréckeho filozofa Platóna, ktorý spochybnil pravdivosť gréckej mytológie. Sú to len alegórie z ktorých sa dá pochopiť určité skryté posolstvá. Problém nastal, keď Filon z Alexandrie použil Platónovu metodiku pri spochybňovaní mytológie na spochybňovanie biblických príbehov. Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá umožnila prenikanie Platonizmu do kresťanstva bol Origenes. Alegorický výklad Písma mu umožnil, obísť doslovný význam textu tam, kde bol pre neho neprijatelný a vykladať ho v súlade s gréckym myslením. V dôsledku alegorického výkladu došlo k tomu, že niektoré časti Biblie sú degradované na mýty. Jeronym autor latinského prekladu Biblie-Vulgáty nazval Origéna alegorickým vykladačom Biblie, ktorý uteká pred historickou pravdou. Origenes zasial semeno pochybnosti o doslovnej pravdivosti Božieho slova, ktorá pretrváva aj dnes. Mnohí kresťania chápu kresťanstvo ako mýtus. Konkrétne nároky Božieho slova na ich životy sú relativizované, hovorí sa len o morálnych princípoch. Doslovné chápanie Biblie je odsudzované ako fanatizmus a fundamentalizmus.Najviac do kresťanstva vniesli filozofiu a jej metodológiu Augustín a Tomáš Akvinský. Augustín bol pohanský filozof, ktorý po obrátení sa, začal využívať svoje schopnosti v prospech cirkvi. Jeho filozofické a teologické diela sa stali základom učenia RKC. T. Akvinský aplikoval na kresťanstvo východiská Aristotelovej filozofie v snahe zosúladiť rozum s vierou. Pod jeho vplyvom bola sformulovaná aj náuka o transsubstanciaci./premená podstaty hostie,r.1200/ Návrat k Písmu sa uskutočnil až počas reformácie, v neskoršom evanjelikálnom a letničnom prebudeneckom hnutí, ktoré dnes zasahuje skoro celý svet. Ježiš nám nepriniesol teológiu, Ježiš prišiel, aby nás naučil chodiť v Božej milosti. Cirkev viedla a vedie ľudí k závislosti na cirkvi, Ježiš vedie ľudí, prostredníctvom Ducha Sv. k závislosti na Bohu.
Je napísané: „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia.“/Žalm 127/1/ RKC bola budovaná ľudskou múdrosťou, ktorú počas stáročí vniesli jej vodcovia do učenia cirkvi. Pod tlakom, údajne vedeckej teórie evolúcie aj RKC podlieha modernizačným trendom. Už netrvá na tom, že všetci ľudia pochádzajú z jedinej ľudskej dvojice. Dedičný hriech, ktorý sa prenáša aktom plodenia neexistuje, človek sa dostáva do hriešnych štruktúr ľudstva bez osobného zavinenia. Biblia nás učí, že dedičný hriech sa prenáša z generácie na generáciu až do 4. pokolenia. Pokiaľ sme prijali Ježiša Krista za svojho Spasiteľa a Pána, sme vyslobodení z dedičného hriechu, Jeho obeťou na Golgotskom kríži. Anatolij Kľosov ruský archeológ na základe výskumu dokázal, že všetci ľudia na zemi pochádzajú od jedného predka po mužskej i ženskej línii a sú geneticky i genealogicky príbuzní. „Boh urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme, stanovil určité časy a hranice ich prebývania.“ /Skutky 17/26/ Boh je večný a nemenný. „Neznesvätím svojú zmluvu a nezmením čo vyšlo z mojich úst.“/Žalm 89/35/ Služobníci RKC prehlasujú, že sú cirkvou Kristovou a ani brány pekiel ju nepremôžu. Ich ovečky uisťované týmto klamstvom sa odvrátili od živého Boha zjaveného v Kristu a namiesto slávy, ktorá patrí BOHU oslavujú hriešneho človeka. Skutočnosť je však taká, že princ temnoty-Satan mal a má svojich zástupcov na dvore sv. Petra. Píše o tom rešpektovaný katolícky spisovateľ Dr. Malachi Martin v knihe Dom zmätený vetrom.
Pápežstvo vzniklo z túžby ovládnuť národy a nadradiť autoritu cirkvi nad svetskou mocou. Aj dnes si mnohé hlavy štátov dláždia cestu k úspechu tým, že uznávajú autoritu pápeža a demonštrujú to svojimi služobnými cestami do Vatikánu. Vidíme to aj v prípade našej pani prezidentky, ktorá svojím pozvaním hlavy RKC sa zaslúžila o to, že slovenský národ prijal úžasné pápežské požehnanie. Je však otázne od akého boha to požehnanie prichádza.
Všetky tieto manipulatívne hry na svetovej scéne, ktorými vlády, politici, média a cirkev ohlupujú národy raz skončia. Každý z nás ponesie svoj diel zodpovednosti za svoj život i uplatňovanie autority v ktorej stal. Pán Ježiš hovorí: „Kto pohŕda mnou a neprijíma moje slová ,má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, ho bude súdiť v posledný deň.“ /Evan.Jána 12/48/ BOH zjavený v Kristu nám prostredníctvom proroka Ozeáša hovorí: „Môj ľud zhynie pre nevedomosť.“/4/6/Je preto dôležité mať pravdivé poznanie o BOHU. Kto chce poznať pravdu hľadá ju. Nie je pred nikým ukrytá, je v Jeho slove-BIBLII, ktoré nás bude súdiť v posledný deň. Kedy? Biblia nás učí, že čas pre tento zvrátený a bezbožný svet odbíjajú hodiny histórie v IZRAELI. Pán Ježiš hovorí: „Všetko sa musí naplniť čo je o mne napísané v Zákone Mojžišovom v prorokoch a žalmoch.“ /Evanj.Lukáša 24/43/. Všetko je naplnené ostáva už len Jeho druhý príchod v sláve na túto zem. Prorok Ozeáš/6/3 hovorí: JEHO PRÍCHOD JE ISTÝ AKO RANNÁ ZORA. Čas Jeho príchodu nepozná nikto iba náš Nebeský Otec. Predpoveď apoštola Pavla o posledných časoch v 2.liste Timoteovi 3/1-9/ sa v tejto generácii dokonale naplnila. Buďme teda pripravení a v čistote srdca, v posvätení očakávajme nášho Pána a kráľa Ježiša Krista.
Život je krátky ako sen, no večnosť trvá neobmedzene.
Preto chcem ti povedať priateľ môj,
dobre rozmýšľaj, ktorou cestou sa k nej vyberieš.
Sú len dve cesty. Široká, kde všetko dovolené je,
a úzka, tá je tŕnistá. Tu veľa nástrah číha na teba.
Ak si žil s Bohom aj vo večnosti sa stretneš s Ním.
Ak si svoj život túžbami tohto sveta naplnil, stratil si
spasenie, to najvzácnejšie čo nám Boh v Kristu daroval.
Tvojím bohom bol pán tohto sveta. Klamstvom a pýchou
si sa nechal viesť a s ním aj tvoja večnosť v jazere ohnivom.
Použitý materiál: Logos 5/2011-D.Šobr-Príbehy výkladu Biblie-
Logos 3/2010 Grécka filozofia a kresťanstvo
História kresťanstva-Paul Johnson
Dom zmätený vetrom-Dr. Malachi Martin
Čierna kniha Katolíckej cirkvi-Michael Hebeis
Genealógia DNA - Anatolij Kľosov
Zem a Vek 10/2021, Evanjelická biblia
