Aká to bude generácia závisí od množstvá faktorov a jedným z nich je aj ten,akí ľudia ho riadia.V tejto pozícii sa ich vystriedalo neúrekom! Každý z nich prispel k inovácii svojím dielom,každý reformoval.Čo bolo v školstve dobré to zničili a dnes sa zase vraciame tam kde sme boli.Zistili sme,že potrebujeme aj dielne,aj školské políčka, aj prepojenie stredného školstva s praxou atd´.Zrušenie základného školstva neprinieslo jeho skvalitnenie,ale byrokráciu a chaos.Zriadenie cirkevného školstva v štáte,ktorý má v preambule svojej Ústavy zakotvené,že tento štát nepodlieha žiadnej ideológii je v rozpore s Ústavou.ÚS-SR zaručuje slobodu vierovýznania.Každá cirkev má možnosť vyučovať náboženstvo,ale nemalo by byť súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu.
Želám novým reformátorom v školstve,aby boli úspešnejší ako tí pred nimi.A tak si dovolím mať,na základe dlhoročnej učiteľskej praxe,k tejto téme niekoľko poznámok.ČTV odvysielala rozhovor so stredoškol ským učiteľom na tému naše školstvo.Dotyčný tu formuloval jednú z dôležitých a aktuálnych potrieb výchovno-vzdelávacieho procesu:”Učme mládež kritickému a slobodnému mysleniu.”V plnej miere to platí aj pre slovenské školstvo.Príliš experimentovať s výchovou je nebezpečné.V 70-ich rokoch viera v zázračnú silu výchovy inšpirovala amerických pedagógov.Do škôl bola zavedená antiautoritatívna výchova.Deti sa začali vychovávať v ovzduší maximálnej voľnosti a tolerancie.Tento experiment nepriniesol očakávaný efekt,naopak do škôl sa dostala aj kriminalita.Nejdeme aj my náhodou touto cestou?Nemecký psychológ Klaus Huruelman hovorí,že teórie na formovanie osobnosti prechádzajú z extrému do extrému.Varuje pred extrémizmom.Nepopiera význam dedičnosti,pretože základný temperament sa nemôže zmeniť,ale pôsobením prostredia a výchovou môžeme dosiahnuť určitú modifikáciu povahy.Formovanie charakterových vlastnosti osobnosti je ovplyvňované aj potrebami.Dáva psychológia vždy ten správny návod na formovanie charakteru osobnosti vo vzťahu k ľudským potrebám?Uvediem niekoľko niekoľko názorov známych osobnosti z oboru psychológie.Dr.Freud:najhlbšia potreba človeka je rozkoš.Nedostatok rozkoše spôsobuje frustrácie a vedie k psychickým poruchám.Zreduko val človeka na sexuálnu bytosť a otvoril dvere sexuálnej revolúcii. Dr.Adler:najhlbšia potreba človeka je moc.Túžba moci chtivých vedie k jej zneužívaniu.Dr.Frankl,najvýznamnejší psychiater 20.storočia,: najhlbšou ľudskou potrebou je zmysel života.Život má zmysel ak chráni istú hodnotu a to je dôstojnosť človeka.V tomto duchu by sa mala uberať výchovno-vzdelávacia činnosť v školstve.Akým človekom sa dieťa stane zavisí od základných socializačných procesov v rodine.Škola ich rozvíja a utvrdzuje.Úloha rodičov je tu nezastupitelná.Mnohé rodiny dnes fungu jú pod silným existenčným tlakom a o detí sa starajú starí rodičia. Nega tívny vplyv na psychický vývoj detí má aj vysoká rozvodovosť.Táto skutočnosť by mala byť pre reformátorov výzvou,ako skvalitniť výchovnú prácu v školách i v centrách kde deti trávia voľný čas.
J.J.Rousseau,ktorého svet povýšil za autora modernej výchovy v modernom štáte,učí,že dieťa je dobré, ale spoločnosť ho skazí.Či je človek v svojej podstate zlý alebo dobrý,je filozofický problém,ale skúma ho psychológia.Tvrdiť,že dieťa je od narodenia dobré je nezmysel. Detský egoizmus vnímame už od prvých krôčikov a pozorujeme ho aj u školopovinných deťoch.Tento egoizmus je formovaný do svedomia autoritou rodičov,učiteľov,pozdejšie nastupuje autorita spoločenská.Ak zlyhajú autority dostávame sa do situácie v akej sme dnes.Extremizmus, násilie preniká do spoločnosti a obeťou sú tí najslabší.Cesta k svedomiu je cestou vnútorného zápasu,ktorý musí vybojovať každý sám za seba. Aby vštepované morálne princípy sa dostali do rovnováhy so svedomím dieťaťa, je potrebné konfrontovať správanie sa deti v rôznych simulova ných i praktických situáciach.A to si vyžaduje zaviesť etickú výchovu na ZŠ ako povinný predmet.Náboženstvo, ako záujmový predmet realizovať mimo vyučovania. Je načase si uvedomiť,že ZŠ nie je miestom,kde si žiaci majú osvojiť všetky vedomosti dospelých.ZŠ má dať žiakom základné poznatky, na ktorých buduje stredné školstvo.ZŠ má byť miestom,kde sa deti dobre cítia,odkiaľ si odnesú najkrajšie spomienky, naučia sa samostatne myslieť a humanne konať.V takomto ovzduší by mali byť formované mravné postuláty,pravda,spravodlivosť,čestnosť a zodpovednosť.Na ZŠ by malo platiť,že nie všetci zvládnu všetko,ale všetci musia vedieť rozlíšiť dobro od zla a podľa toho konať.Na ZŠ máme žiakov s rôznymi intelektuálnymi schopnosťami a rôznej emocionálnej podstaty.Preto monitoring nemôže byť meradlom učite ľovej práce, či úspešnosti školy.Súčasťou dobrého fungovania každého rezortu je kontrola a preto nemalo by byť výnimkou ani školstvo.Je žiadúce zvýšiť inšpekčnú činnosť.
Do základného školstva by sa mala vrátiť teória nenásilnej výchovy, ktorej priekopníkom je J.A.Komenský.Jeho teória je založená na biblickom chápaní sveta,je teda nadčasová,stále aktuálna,pretože človek sa v svojej podstate nezmenil.Je v súlade s modernými psychologickými a fyziologickými požiadavkami výchovy.Kardinálny predpoklad úspechu nenásilnej výchovy je dobrovoľnosť.Skúmam predmet či daný jav, z túžby po poznaní,pretože to chcem bez vonkajšieho tlaku.Významnú úlohu zo strany učiteľa tu zohráva motivácia.Túžba po poznaní by mala rezonovať v každom človeku.Je to jeden zo životných princípov, ktorý nám pomáha zorientovať sa v tomto chaotickom svete.Už Sokrates,predstaviteľ starovekej filozofie,prišiel k záveru,že poznanie je dobro a nevedomosť zlo.Biblia-Ozeáš4/6 Môj ľud zhynie pre nevedomosť!
