Rozmýšľam, kde začať. Aj keď toto nebude článok o móde, začnem rovnako - od hlavy až k pätám.
1. Pomaly končím druhý trimester a nemám ani jednu tehu fotku. Respektíve mám, ak sa rátajú tie tri fotky, kde mi nevidno polku hlavu, aby si pozorujúci nemohol všimnúť moju, vyrážkami obsypanú tvár a nakrátko ostrihané slabé vlasy, ktoré aj čerstvo po umytí vyzerajú akoby ich oblízla tá, čo dáva mlieko - jednoducho krava!
2. Píšem z ľahu, lebo aj pohyb typu "postav sa z postele a choď písať za stôl" by ma zničil tak, že by som funela ako hroch a oči by mi išli vyliezať z jamiek.
3. V dôsledku toho sa objavil ďalší problém. Je síce pravda, že poslednú dobu od ľudí počúvam, aké mám malé bruško a postavu akoby som ani nebola tehotná, ale oni nevedia, že to len kvôli tým tehotenským legínam, čo držia moje želatínové stehná a zadok pohromade.
4. K posteli by som potrebovala nočník a do kufra auta prenosnú Toi-Toiku, aby sme nemuseli zastavovať pri každom nákupnom centre, keď sme mimo domu.
5. Plne sa stotožňujem s názorom, že tehotenstvo by malo fungovať ako reklama na dámske hygienické pomôcky - nechcem byť konkrétna, samej mi je to trápne.
6. Inak sú na mňa všetci dobrí, aj keď mi do očí klamú o tom, ako dobre vyzerám a ako mi tehotenstvo prospieva.
Našla by som viacero podobných zlomyseľných bodov, ale akurát som si našla ďalšiu vyrážku a potrebujem si odskočiť!
PS: Bruško si hrdo nosím, lebo človiečika, čo v ňom býva, bezvýhradne milujeme!
