Mária Mačalová
Z denníka nastávajúcej mamičky - 1. časť
UPOZORNENIE: Nevhodné pre slabšie povahy a tehuľkofilov! Vážne, nečítajte to, budete nadávať. Zaručene.
Snažím sa riadiť heslom: Buď milý, aj keď máš zlý deň. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
UPOZORNENIE: Nevhodné pre slabšie povahy a tehuľkofilov! Vážne, nečítajte to, budete nadávať. Zaručene.
Pri písaní tohto článku ma kopla moja spolužiačka, pre dnešok jej hovorme múza. Samozrejme, nekopla ma doslovne. To by sa tehotným robiť nemalo.
Nedávno som náhodne natrafila na obrázok s textom: Rodina nie je o pokrvnosti, ale o tom, kto nám podá ruku, keď to najviac potrebujeme.
Moje čerstvo vydaté kamarátky ma strašili, že za jedno leto svadbu nenaplánujem. Že čím bude bližšie k svadbe, tým častejšie mi bude hroziť srdcová príhoda spôsobená stresom z množstva nevybavených vecí.
Aj keď idú kilá smerom nahor, neberiem to tragicky. Raz za čas urobím nejaký ten brušák, nech sa necítim ako lemra, ale v princípe je mi dobre a nevyčítam si každú sladkosť, ktorú zjem.
Nasledujúci článok nie je vhodný pre ľudí, ktorí nevedia brať veci s nadsázkou. Postavy v ňom nie sú vymyslené. A hlavná hrdinka sa nesťažuje, len vtipne komentuje.
Čím som staršia, tým viac si uvedomujem silu pokoja a sú mi vzácnejšie večery naplnené úplným pokojom. V jeden taký vznikla óda na pokojné večery.
Celý týždeň prázdna hlava, žiadna inšpirácia. Nič. Mám nudný život alebo sa už neviem tešiť z maličkostí?