Dávno už nie som malá. Dávno ma už nenútiš dojesť obed. Dávno ma už neukladáš spať a nemodlíš sa so mnou "anjelíčku, môj strážničku". Avšak sú veci, ktoré sa nemenia.
Beháš za mnou s čajom a mokrým uterákom, keď nevládzem vstať z postele. Občas si "hluchá a slepá", keď sa mi podarí nejaká malá vilomenina. Nikdy sa nezabudneš spýtať, čo nového v škole, aj keď som už na výške. Vždy ma doma vítaš objatím a nenecháš ma odísť bez krížika na čelo.
Ďakujem, mami! Za všetko. Že si ma naučila pokore, láske, odpúšťaniu a poníženiu, keď to ináč nejde. Že si bola ochotná sa mnou porozprávať. Ďakujem aj zato, keď si sa rozprávať nechcela. Ďakujem aj zato, že si kričala. Ďakujem zato, že si mi nerozumela, že si mi vyčítala. Ďakujem, lebo dnes viem, prečo si to robila. Ďakujem za to, že mám Tvoju povahu. V mnohých ohľadoch je to obrovskou výhodou.
Viem, že nie vždy súhlasíš s tým, čo robím. Ja tiež Tvojmu konaniu často nerozumiem. No viem, že presne takto to má byť, pretože aj to má svoj dôvod.
Milujem Tvoj nákazlivý smiech, milujem Tvoju schopnosť vytvárania dobrej nálady. Milujem spôsob, akým miluješ nás ostatných.
Viem, že úsmev na tvári Ti vždy vyčarujú maličkosti. Viem, že najšťastnejšia si, keď nás vidíš všetkých pokope. Viem, že Ti chýbame, keď nie sme doma. Vedz, že aj ty nám chýbaš. A hoci si pomaly každý jeden z nás pomaly riadime svoj život sami, mimo domova, pamätaj, že nikdy sa domov nezabudneme vrátiť.
Dnes, keď máš 60 Ti chcem povedať, že som šťastná a pyšná, že si mojou mamou. Prajem Ti všetko zdravie sveta. Prajem Ti bezstarostné dni a radosť zo života. Prajem Ti Božie požehnanie a dlhý, dlhý a spokojný život. A pre seba si prajem, aby si mohla žiť večne.
Ak raz budem mamou, chcem byť ako ty! Naozaj.
