Cesta tam + deň I.
(text: Lukáš, foto/tipy: Mária, v hlavných úlohách #malavrtkafavoritka)
Z Bratislavy vyrážame v piatok večer. Sťaby tradičný (taký ten s ponožkami v sandáloch) dovolenkár. O 20:30 nastupujeme na stanici Mlynské Nivy do busu smer tradičná dovolenková destinácia všetkých Slovanov (a Nemcov) na svete – Chorvátsko. Jediným náznakom netradičnosti v tejto tradičnej situácii je zabalené čudo - teda dve čudá - v tónovaných fóliach.
Samotná cesta sa nevymyká klasike, viď film Účastníci zájezdu – my sme ho nevideli, ale presne takto si ho predstavujeme. Ak nerátam 13 hodín v buse bez spánku, kedy som takmer (podotýkam - a takmer! pretože mne akože fakt v buse zle nebýva) ototo sedadlo predo mnou, tak to bola veľmi príjemná cesta. S busom sa lúčime na autobusovej stanici v Splite presne na pravé poludnie. Btw. ide o kyvadlovku od Student Agency Praha-Bratislava-Croatia (takže aj kávička, čajíček,novinky,...) a môžeš vystúpiť aj inde, napr. v Šibeníku, Zadare,... Split bol však konečnou zastávkou...aj pre nás. Konečne! ...a ide sa na to.
Namontujeme predné kolesá, náklad na nosič a hurá. Zbežne prebehneme mesto, večer sa ešte vrátime, a vyrážame hľadať ubytovanie.
Festival kemp! Áno, ako už samotný názov napovedá, toto bývanie nebude práve najideálnejšou voľbou pre spokojný spánok po náročnej noci v buse, ani na zotavenie sa pred 11-dňovým výletom na bajku. Na druhej strane, pravda je tá, že nestálo najviac (teda stálo presne toľko, koľko sme sa vyspali – takmer nič). Nevadí, pred sebou máme ďalších 11 pokusov na spokojne pokojnú noc. Horšie to už nebude. Tak nám treba. Napriek luxusnému ubytovaniu (alebo práve kvôli nemu) vyrážame k moru, večer pozrieme mesto a ľaháme. Ráno nás čaká prvá dávka kilometrov. Zimomriavky máme po celom tele...ale z napätia nie :D
TIPY zo SPLITU
Diokleciánov palác – obrovský historický komplex zo začiatku letopočtu
Najlepšia zmrzlina chorvátskeho výletu LUKA
Nádherný lesopark Šuma Marjan s pokojnou Bene beach
Festival Camp odporúčame fakt len tým odvážnym dobrodruhom, ktorí si radi na dovolenke zažúrujú, nevadí im tri roky neumývaný stan zapichnutý na jednom mieste a zvládajú latrinu a paletu v sprchovom kúte namiesto rohože na nohy – inak by som šiel spať radšej do jaskyne k medveďom.
Deň II.
Po instantnom spánku v skákajucom párty stane o 7-mej ráno vyrážame smer TROGIR. Po pokojných cestičkách dedinkami, cca po 30 km v nohách, sa ocitáme v tomto mestečku zapísanom na zozname UNESCO (ak by ťa toto mesto zaujalo o čosi viac ako v tomto mini článku – wikipedia určite vie. My môžeme len odporúčať).
Ubytovanie máme pod celtou v miestom autokempe, asi tak celé 3 metre od mora, a tak neváhame ani chvíľku a už šnorchlujeme. Ono to ale nie je len také obyčajné šnorchlovanie! Ide o serióznu mentálno-psychopaticko-fyzickú prípravu (i keď Mária o tom zatiaľ len málo tuší) na výšľap ďalšieho dňa. Do Šibeníka sa totiž chceme dostať cez vnútrozemie. Z prirodzeného dôvodu sa nepúštame po jadranskej magistrále okolo pobrežia, kde je veľa ťažších a rýchlejších áut ako bicykel a radšej volíme cestu cez nie práve najnižší kopec.
Inakšie, Trogir je pekné mestečko. Aj pamiatky tu majú, aj trh tu majú, aj Karlovačko tu majú – je to také malé šikovné mestečko akurát do ruky - všetko čo potrebuje tradičný dovolenkár.
Tipy z TROGIRU
SPORT TRACKER cyklotrasa SPLIT-TROGIR
Kemp Rožac: more je na pár krokov od stanu
Trogir oldtown – krásne centrum mesta zapísané v UNESCO
Miestný trh – neuveriteľne voňavý a rozsiahly
V druhom dieli prejdeme vnútrozemím cez Šibeník, Vodice, až do Pirovacu. Zbogom.
