(text: Lukáš, foto/tipy: Mária, v hlavných úlohách #malavrtkafavoritka)
Deň VIII.
Po dvoch dňoch strávených u Velimíra opúštame bunker a v znamení priaznivejšej predpovede počasia (tú sme sledovali v telke a treba priznať, že asi chorvátsky až tak nerozumieme) vyrážame do mesta Novalja. Respektíve tam, kam sa nám podarí prísť, kým začne pršať. Z Pagu to malo byť cca 20 km. Dali sme 3 a prišlo to. Prvý lejak, my sme do nitky mokrí, ale šťastní...aspoň zatiaľ.
Prezliekli sme sa pod balkónom najbližšej budovy a počkali dáku tú hodinu, kým prestane pršať. Mali sme dostatok času na to, aby sme sa rozhodli zmeniť cestu do Novalije. Z Pagu tam idú totiž 2 trasy. Prvá asfaltová (náš pôvodný plán) je horský prechod s prekrásnymi výhľadmi z vrcholu na Velebit na jednej strane a široko-ďaleko na nekonečné more na strane druhej. Jej nevýhodou je, že je úzka v zákrutách a celkom frekventovaná. Druhá trasa je čistý off-road popri pobreží, a práve kvôli našim tenkým gumám sme ju chceli obísť. Nechceli sme, aby nám praskli (veď vieš, aké to je nepríjemné, keď ti praskne guma). Je však o pár km kratšia a bez stúpania.
Počasie neveštilo nič dobré a to presvedčilo naše zmoknuté duše, že off-roadikom to hádam dáme do Novalije aj skôr a bez ujmy.
Dážď doznieval a my sme sa plní elánu posadili na naše dvojkolesové strely. Prešli sme preeesne 10 km keď to prišlo znova....ale teraz fakt so všetkým, čo k správnej letnej búrke patrí.
Hneď sme vyťahovali celtu a hádzali ju cez seba a bicykle. 2 hodiny si to čupíme pri bicykloch a čakáme, že ktorý nás trafí pri tom búrkovom orchestri. Doteraz si nemyslím, že bolo práve najprezieravejšie skryť sa pod celtu aj s tou kopou železného šrotu, ktorý nás mohol zapáliť ako božia láska srdce veriaceho.
Krátka recenzia na celtu 3x3 metre. Je dobré ju mať. Ozaj sa pod ňu skryjú dva bicykle a dva dospelí jedinci. Dá sa rýchlo roztiahnuť, nepremoká až tak že moc a je aj bleskozvodná. Alebo možno len prináša šťasie ako štvorlístok v peňaženke, keď je roztiahnutá.
Každopádne sme mali najsilnejší zážitok dňa a vlastne aj celého výletu. Pre ilustráciu sily tohto živla v danom okamihu prinášame v pôvodnom znení prepis správy našich ubytovateľov:
(Od Velimíra sme odišli o 11:25 a správa prišla o 17:05) Velimír: “Hello! Where are you, we hope that you are OK”, Mara (u nej sme mali objednané ubytovanie v Novaliji): “…I am honestly worried how you will get to Novlja because the rain here is terrible!!! Anyway I wish you a lot of luck and hope to see you soon”.
Mara mala pravdu, dážď bol vskutku terrible.
Po tomto silnom zážitku predsa len prichádzame do Novalje. Zrče – známu disko pláž – obchádzame oblúkom. Ešte doznievajú spomienky na disko stan v Splite a aj stroboskopových výbojov sme tento deň mali už viac ako dosť. Ani Novalju si však už pozrieť nestíhame, ale hovorí sa, že je to pekné mestečko. Radšej sa ubytovávame a sušíme a oddychujeme. Trošku sme premokli a aj únava padá na naše hlavy. Ráno nás čaká mestečko Lun.
Totiž, keď sme boli u Velimíra, Mária si vedľa na teraske našla kamošku – tetu Američanku, ktorá s manželom prechádzala na bicykli zo Španielska až do Čiernej Hory. To sú frajeri (odhadom mohli mať viac ako 50 rokov, avšak na škodu, našu! Sme sa viac o nich nedozvedeli). No teta Američanka Márii poradila fakt veľkú vec. A že z mestačka Lun, čo je na konci ostrova Pag, premáva water taxi (pozn. prekladateľa: vodný taxík) na ostrov Rab. A berie aj bajky. Aj ľudí. Super. Lebo takto sa aspoň vyhneme dvom trajektovým prestupom – ostrov súš, súš ostrov - a hlavne jadranskej magistrále. Mária je super plánovač.
Tipy z trasy:
veru, tento raz to bude trošku poskromnejšie
SPORT TRACKER cyklotrasa Pag-Novalja
V ďalšom dieli sa vyberieme do mesta Lun a olivového hája s 2000 ročnými dovými olivami.
Zbogom.
