Nabrala si vzduchu plný nos a akoby potajme ho vyfukovala. Chcel by spraviť všetko, ale nedokáže nič. Nič také, čoby zavŕzgalo a celý ten obraz by sa vytratil. Tak nastavil tvár lúčom. Nech ho prehrejú, nech vysušia čo treba. Bola tak ľahká, akoby tam sedel sám, len počúval jej dych.
Veľmi si priala brusnicový lekvár. Taký, ako sa robieval u nich. Od malička si ho natierala na chleba. Pripomínal jej všetko čo zažila. Keď ho dávno jedávala, vybavovali sa jej spomienky. Cítila sa na chvíľu silná a svieža. Až natoľko, že sa dokázala očami poprechádzať po izbe. Očami poskladala prádlo a potiahla rohožku pri dverách. Doniesol jej pohár toho lekváru. V zaváraninovej fľaške. Prikrytej celofánom, stiahnutej gumičkou. Natrel jej na chleba hrubú vrstvu. Sedela, opierala sa o ruky a okusovala veľké kusy. Privierala oči a lekvár jej kvapkal na utierku prehodenú cez nohy.
Slnko zapadlo. Zanechalo ešte chvíľu teplo, ktoré sa strácalo veľmi pomaly. Posunula sa na stoličke, chcela vstať.
„Kde si kúpil ten lekvár?" Pýtala sa zadýchane.
Snažil sa nedať najavo prekvapenie a neistotu z odhalenia. Vybavil si v mysli, ako prelieval v obchode kúpený lekvár do tej obyčajnej zaváraninovej fľaše. Pohár vyhodil a blok mal v peňaženke. Sledovala ako sa mu chveje obočie. To ho vždy prezradilo.
„Ako si na to prišla?" Spýtal sa.
„Poznám ťa a cítim ti ho z úst." Povedala pokojne.
Vtedy si spomenul ako koštoval, keď ho prekladal z obchodného obalu. Ochutnáva všetko čo jej dával. Či to nie je horúce, slané. Alebo len tak, či sa to dá jesť a či to bude chutiť. Kupoval veci a pozeral jej okom, či sa budú páčiť.
Ráno vstal a zavolal do práce, že potrebuje deň volna. Sadol do auta a viezol sa dvesto kilometrov tam a späť. Do jej mestečka, kde sa narodila. Vrátil sa až podvečer. Vošiel do jej izby a našiel ju ako sedí na posteli, zo sklonenou hlavou. Zbadala ho. Pookriala. Zohol sa k nej a podával jej plnú ruku snežienok. Neobratne mu ich zobrala z ruky a silným vdychom privoňala. Začala sa chvieť, tak si k nej prisadol aby nespadla.
„Tie sú od nás...." Povedala chrapľavo, no nežne zároveň.
„Ako vieš, že som ich nekúpil na trhu?" Bol prekvapený. Ešte cítil v nose ihličie a vlhko hliny. Prešiel miesta v lese, ktoré poznala odmala. Jej lesy u nich.
„Poznám ich a cítim z nich teba." Zasipela a chytila kvety do oboch rúk.
