Nie som rybár, neviem ako na to. Neviem aký háčik použiť, akú návnadu. Nevyznám sa. Vždy chýbalo i trochu šťastia. Bol podvečer, keď sme sa so synom vybrali na ryby. Išli sme na jazero, kam chodí rybárčiť môj kamarát. Keď sme prišli, bol tam. Mal nahodené dve udice a sedel na rozkladacej stoličke. Pozdravili sme sa a rozložili hneď vedľa neho. Nahodili sme, sadli si a začali sme sa s kamarátom rozprávať. O lenivých, prejedených rybách. O háčikoch, labutiach a kačkách, ktoré vyviedli mladé. Plaváky udíc boli zabodnuté do hladiny, pár metrov pred nami. Nehýbali sa, nevytvárali kruhy.
Nič sa nedialo. Až keď sme sa vrátili z kríkov, kde sa môj syn bol vycikať, sa náš plavák pohol. Syn opatrne zdvihol udicu, oči vytreštené na hladinu. Zatočil zľahka navijakom, napol silon a keď zacítil odpor, trhol. Žasol som, ako zručne narába s udicou. Párkrát natočil silon a nechal tú rybu vo vode zaplávať. Sledoval plavák, ako sa ponára a vynára. Ryba napla silon a on ho začal navíjať rovnomerným tempom. Nebojovala a snáď preto v navíjaní pokračoval, až jej plutvy začali peniť vodu priamo pred nami. Vtedy sa zohol, zdvihol pripravený podberák zo zeme, jemne ho pod rybu zasunul a zdvihol. Tešil sa a ja s ním. Bol to menší kapor. Rybu sme prehliadli, poťažkali a obdivovali jej lesklé šupiny v radostnom vytržení.
Len čo sme rybu odložili, nahodili sme udicu opäť. Posadali si a sledovali nedočkavo plavák. Dodalo nám to obom sebavedomie. Kamarát sedel nehybne vedľa nás na stoličke a zamyslene pozeral na vodu. Tváril sa zvláštne. Nedalo mi. Postavil som sa, tváriac sa, že sa pozerám na druhú stranu jazera. Pozrel som na jeho sieťku s rybami, ktorú mal položenú vo vode. Keď sme prišli k jazeru mal tam dvoch menších kaprov, plával tam len jeden. Kým sme boli v kríkoch nasadil nám na udicu svoj úlovok. Pozeral pred seba a tváril sa, že nevidí ako stojím vedľa neho. Nepohol sa, videl som, ako sa premáha.
Sadol som si a pozeral sa ticho na plavák. Rozhodnutý nič neprezradiť. Bol to predsa náš prvý spoločný úlovok.
