Vraciam sa z práce a cítim tento deň vo vzduchu. Strúhanka na mäse a polievka pod pokrievkou. Okolo nešramotí život ale mlčí den. Takmer. Prejdem cez malé námestie kde zúfalí architekt zanechal po sebe fontánu. Takú čo udrie do očí no neprekvapí atmosférou. Kolesá sa točia pod prúdom vody. To je objav! Stojí tam a voda preteká cez jej dômyselný systém. V okolí do štvorca sú zoradené kamenné lavičky. Sivé, tvrdé zo žuly. Nelákajú sadnúť si. No na chvíľu som prekonal ich nevábivý povrch a usadil som sa.
Okolo prechádzali ľudia. Dôchodcovia s prešedivelími vlasmi sa podopierajú ako o život. V tvárach minulosť pred sebou budúcnosť. A chlap so psom. Pes skáče. Chvost vrtí psom a teší sa z voľnosti čo získal po celom dni. Jeho radosť je úprimná. Prichádza dievčatko so svojou mamou.
“Mňa bolia nohy, sadnime si.” Povie dievča len čo zastane.
“Tak dobre. A utri si pusu si celá zapackaná.” Nedá sa mama a pridáva podmienku na oddych.
Chvíľu sedia a dievča si utiera pusu. Mama sa pozerá a kontroluje či dôsledne. Keď je spokojná odvráti tvár a zadíva sa na kolesá a vodu. Zamyslí sa. Dievča šestročnými rukami pokrčí vreckovku a odloží do vrecka. Zadíva sa kam mama.
“Mami..” Povie naliehavo.
“Áno srdiečko moje.” Zareaguje a otočí sa jej smerom. Ruku položí okolo jej ramien.
“Chcela by som stretnúť poslednú lásku.” Povie takmer potichu. Mama zneistie. Ja tiež a vážnejšie sa zapozerám na svoj necht.
“Ale anjelik môj...” Spustí náhlivo no hneď stíchne. Premýšľa a chce asi niečo povedať o veku. Alebo o čase lebo to napadne ako prvé. No dá si chvíľu na premyslenie.
“Ako to myslíš?” Povie mama a vyplní svoje váhanie.
“No poslednú!” Zdvihne oči k mame. Pozrie jej do očí a hľadá či rozumie. Mama len vyplní ticho prikývnutím a sústredene premýšľa čo na to povedať.
“Nerozumiem.” Vypustí s úlavou.
“Prvá vždy skončí. Nie? No posledná trvá večne. Tak to je.” Povie dievča s vážnou tvárou. V ktorej sa na chvíľu odkryli vrásky dospelosti.
Môj necht sa stratil medzi deviatimi. A ja vstávam. Pozriem na fontánu a na kolesá ktoré sa pod náporom vody stále otáčajú. Niečo na tej fontáne sa mi zapáčilo. Neviem to definovať presne. Pretože ten pocit nechávam voľne prechádzať cez moje útroby.
