Bolo mi ľúto zničiť ho. Len tak. Polámať konáre, rozmrviť list. Zmetákom tú trochu zamiesť na noviny a vysypať do koša. Začal som ich plašiť. Búchal som do skla, tlieskal, dupal. Nechápavo pozerali na mňa, keď sa oblúkom vracali späť. Na zelené šnúry sušiaka som zavesil kúsky alobalu, zozeleneli a vyzerali ako tráva na vyschnutie. Páčilo sa im to. Sedeli, pozerali a cítili sa príjemne. Vybral som zo skrine veľkú, žltú igelitovú tašku a zavesil som ju na šnúru. Taška sa hojdala v prievane, tancovala pred oknom. Zľakli sa. Zaváhal som. Stál som za balkónovými dverami a pozeral som na to prázdne hniezdo. Na tú tašku, ktorá sa neprestávala hojdať. M. na mňa pozerala zo svojho kresla. Tak, ako to dokáže len ona. Chápavo, vzdorovito, nič nevravela. Počul som, ako mlčí.
Zapadlo slnko. Červeň sa rozplynula nad horizontom. Obúval som sa, keď za mnou prišla M., aby som vyhodil prázdne plastové fľašky od minerálky. Vyšiel som z bytu a výťahom som sa zviezol na prízemie. Otvoril som bránu. Keď som kráčal po chodníku uvedomil som si, že nabalila tie fľašky do tašky, ktorú som zavesil na balkón. Nepozrel som sa hore na dom, veď načo. Bolo rozhodnuté.
