Prichádzal on. Muž v bielej košeli, istý krok a neistý výraz v tvári. Za ruku držal malé dievča a ono sa ho držalo ako kliešť. Svojho otca ťahalo, ponáhľalo sa k žene, mame, ktorú zbadalo. Tá bola za domom a nervózne pozerala na hodinky. Približovali sa, keď boli na dosah, dievča načiahlo ruku, chytilo mamu a otca pustilo. Ruky sa vymenili. Mama si čupla a dcéru objala. Postavila sa a neprestajne ju za drobnú ruku držala. Chvíľu stáli oproti sebe dospelí. Muž a žena. Ako v ringu. Ona prižmúrila jedno oko a stlačila pery tak, že jej ostala z nich len tenká čiara. On brada hore a nervózne pozeral na displej mobilu. Ona niečo povedala a potom on. Strieľali do seba slová. Dievča medzi nimi, hlava zdvihnutá. Pozeralo raz na otca, raz na mamu. Tie slová lietali a ono pozeralo, nechápalo, asi ako veľakrát. Z tej myšej perspektívy, z pohľadu malých pozeralo na scénu, ktorá jej nebola cudzia, no podľa smútku v očiach stále nerozumelo. On niečo povedal a ukázal prstom. Ona zdvihla obe ruky a niečo mu názorne dokazovala. Dievča ostalo zo spustenými dlaňami. Začalo kráčať okolo oboch, v slučkách, kreslilo veľkú osmičku. Pridalo do kroku a potom okolo oboch dospelých, zaujatých zvadou, utekalo. Niekoľkokrát ich obehlo. Pri neviem ktorej zákrute sa zrazu potklo, spadlo na betón, prevrátilo sa cez chrbát do trávy, kde ostalo sedieť. Držalo si koleno a plakalo. On a ona boli pri nej hneď. Čupli si a vystrašene pozerali na malú. Mama fúkala a otec hladil po vlasoch. Keď sa dievča utíšilo zdvihlo obe ruky. Otec ju chytil za jednu a mama za druhú a pomohli jej vstať.
Ostali tak stáť, v rukami prepojenej trojici. Dospelých spájalo dieťa a oni stáli zahanbení, vedomí si čohosi. Dievča sa smialo a pevne stískalo obe dlane. Videl som jej v očiach i na tvári radosť. Videl som úprimný detský pocit z toho okamihu, keď sa jej podarilo, chvíľu držať oboch naraz za ruky.
