Z mnohých sa potom stávajú zarytí odporcovia fajčenia, ktorí zacítia cigaretový dym na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Ja som ešte väčší frajer, prestal som fajčiť už niekoľkokrát. Prvé dni bez cigarety sú veľmi náročné, aplikujem si na kožu nikotínové náplasti.
Snívajú sa mi potom sny, ako nepretržite fajčím. Intenzívne šlukujem cigarety zadarmo. V snoch som arogantný fajčiar, ktorý poťahuje z cigarety vo výťahu, v sprche, vypúšťa dym v autobuse, odklepáva popol na benzínovom čerpadle. V snoch sa s cigaretou dostávam na nedostupné miesta. Chýbajúci nikotín je pre mňa priepustkou do všetkých zakázaných oddelení. S výčitkami potom ráno sedím na posteli a zúfam, kde všade som zas nadymil.
Tie náplasti vyrábajú vo fabrike tak, že zomelú škatuľku cigariet a zmiešajú to s takou lepkavou hmotou. Potom to nanesú na jednu stranu fólie a narežú na formát náplastí. To si nalepím na kožu a vstrebávam. To sa mi potom ľahšie prestáva. Tak mi to vysvetlil kamarát, ktorý pred rokmi, po rozhodnutí prestať fajčiť, nahádzal nedopalky do sklenenej fľašky s vodou. Vtedy ešte neboli iné možnosti, len chuť prestať, bola taká istá ako dnes. Bol pionierom v odvykaní od fajčenia. Keď prišla chuť, fľašu otvoril a trochu pričuchol. Nechutné, poviete si, ale vydržal nefajčiť deväťstosedemdesiatštyri dní.
Minule som sa takto dostal na Mesiac. Stál som tam, pofajčieval, a sledoval našu planétu, ako je zahalená v dyme z cigariet. Nebola veľmi modrá. Aj som si vtedy povedal, že koľká to škoda, že ja jediný som kvôli pôžitku cestoval toľkú cestu. Aj mi tam bolo smutno a arogantne som odklepol popol na povrch Mesiaca.
