Na niektorých je vidno zranenie, obväz alebo trápenie v očiach. Iní majú úsmev na tvári z dobrých správ. Tí druhí pozerajú von oknom, alebo na dlane zapletené na kolenách. Oči niekedy nič neprezradia, ak sa pocit nedostal ešte tak ďaleko.
Dnes na tej zastávke pristúpili dvaja starší páni. Niekto by mohol povedať, že dedovia. No ak máš päťdesiat, slovo dedovia sa so slovníka postupne vytráca. Ich priateľstvo ešte voňalo čakárňou, kde si určite už svoje odsedeli. Obaja mali veľkou, okrúhlou gázou prelepené ľavé oko. Asi boli u očného. Samozrejme, mohli byť aj u zubára, ktorý nemal svoj deň.
Ako nastúpili, dobrá nálada ich nevedela opustiť. Sršali vtipom, ich príbehy zo života mohli byť pre mnohých cestujúcich prínosom. Po niekoľkých zastávkach, keď už som poznal mená všetkých vnúčat, i to, že tridsaťpäť rokov za sústruhom môže byť vlastne fajn život, sa jeden z nich začal pripravovať, že vystúpi. Dali sa do lúčenia.
Tak nech sa ti darí.
A hlavne zdravie
A pekné Vianoce, aj Nový rok, keby sme sa náhodou nevideli...
Vtedy sa obaja zarazili. Zdravým okom, jeden druhému uprene hľadel do oka. Tváre strnulé. Ticho. Len autobus okázalo spálil další liter nafty. Zdvihli sme hlavy, všetci čo sme sedeli okolo, otočili sme tváre smerom k nim. V krku sa mi objavila stratená tenisová loptička, čo som pred mesiacom hodil psovi. A blázni starí sa začali rehotať. Nič nebude, odkázali všetkým, na smútok nie je čas.
