Bol som na hubách

Písmo: A- | A+

Huby mám rád. Je to zadarmo a sú fotogenické. Zbieram iba tie čo poznám, experimenty v tomto smere nepodporujem.

Mám kamaráta, volá sa Jaro. Je to hubár, ktorý už má niečo nazbierané. Netají sa tým. Jeho zážitky zo zbierania húb, sú plné košov, ktoré sa takmer nedali odniesť. Jeho príbehy sú plné smútku za hubami, ktoré museli ostať v lese, pretože už pre nich nebolo miesto. Jeho príbeh hubára je plný, veľký a chutný. 

Pozná všetky huby a niekedy, z rozmaru, zbiera aj tie čo iní nie. Pozná miesta na ktoré cestuje ďaleko a má i také, ktoré sú hneď na dosah. No ani jedno miesto nikdy nechcel prezradiť a keď som sa núkal, že sa zúčastním, tak váhavo krútil hlavou. Bránil tie miesta telom. Zahmlieval, odvádzal reč inam, alebo sa vyhováral na zlú orientáciu v teréne, keď som ho spovedal. 

Jedného dňa súhlasil. A tak ráno, o pol šiestej som ho čakal pod panelákom. Maskáče na sebe, to aby ho huby nezbadali a dva jeho prútené koše som hodil do kufra. Tešil som sa, bral ma na to najlepšie miesto a po ceste mi porozprával pár príbehov, ako sa odtiaľ vracal naložený hubami. Prízvukoval, aby som nikomu neprezradil, že je to za Rohožníkom doprava po najbližšiu rampu.

To boli ale základné indície na cestu. Keď sme vystúpili, tak nás povodil lesom, kopcami, húštinou, strmými úbočiami, kým povedal. 

Tu na tomto svahu.

Tu od chodníka po tie kamene.

Od kŕmidla dole.

Ale nikde nič. Šesť hodín blúdenia a ani muchotrávka. Rituálne by som si z nej odhryzol. Jaro zúfalý, rozhadzoval rukami. Snažil sa párkrát, prihodiť k lokalitám príhodu, ako kosili a zbierali do trička. Niekoľkokrát som mu nahral, keď som sa s radosťou rozbehol niekam, aby som potom predklonený zaklial. Nič. Našli sme nič. Čo sa asi ešte nikomu nepodarilo. Desať hodín a ani hlava.

Videl som, že ho to trápi. To musí byť pre každého hubára nočná mora. To musí byť byť okamih, keď rozmýšľa o tom najhoršom. Že sa zastaví na trhu, aby ochránil svoju česť.

Ja som mal kôš plný medvedieho cesnaku. Našiel som aj jahody a dosť. A tiež celkom pekné kamene, zatiaľ boli v topánkach. Keď som koše dával do kufra auta, z lesa sa vynorila skupinka hubárov. V košíkoch mali lesný vzduch a prázdne plastové fľaše s ihličím. Rázne som zabuchol kufor a žmurkol na Jara, ktorý si sadal do auta. Pochopil som, aj dnes ako legenda, kým sa z toho dostane.

Zdravím. Našli ste? Opýtal sa prichádzajúcich.

Vôbec nič. Odpovedal chlap.

Asi ste nemali šťastie. My máme plné koše. Ledva sme to odniesli, zajtra prídeme dozbierať. Zasmial sa a zabuchol dvere auta. 


Skryť Zatvoriť reklamu