V Sade Janka Kráľa, práve dostavali sídlisko a dominantný mrakodrap je pekný, no nie tak, ako ten dom namiesto Slavína. Železo a sklo skrátka patria k sebe, už po stáročia. Voda Dunaja už nevyteká z koryta, bol zrušený. Miesto neho sa mestom tiahne osemprúdová diaľnica. Jazdia po nej autá aké si nevieš ani predstaviť. Majú obrovské zrýchlenie, len niet sa kam ponáhľať. Zrazu je totiž všetko veľmi blízko.
Miesto Tatier máme more. Je pre všetkých voľne dostupné, všetci tam už boli. Len všetci tam už nechodia ako voľakedy, nechodia tam vôbec. To vieš, more je pre každého len raz za život. No nie sme smutní, sme veselí. Paragraf, odsek dva.
Už neplatíme dane, to ťa bude zaujímať. Vôbec žiadne a za prácu nedostávame plat. Ale dobrý pocit máme, tak ako sa píše v odporúčaniach, na strane tristodvadsaťdva. Dobrý pocit je na zaplatenie, nič pre nás. Za nič sa neplatí, nikde. Za všetko sme už dávno zaplatili.
Už musím končiť, mám aktivitu. Stacionárny bicykel bude na niekoľko hodín len môj. Pomocou dynama zároveň vyrobím malé, no dôležité množstvo energie pre všetkých. Potom sa pôjdem postaviť do radu. Predstav si, v obchode dostali jablká. Dúfam, že sa mi zas neujde len ja. Nemusíš sa báť, budúcnosť je istá. Budúcnosť bude.
