Moja váha za posledné dni vzrástla. Vážim sa na dvoch váhach súčasne, nosím rozťahané tepláky celý deň, volné tričká. Stolička žiada o príplatok za sťažené podmienky. Desím sa toho dňa, keď si budem musieť obliecť trenky. Desím sa toho dňa, keď sa budem musieť vzdialiť od chladničky.
Ráno bola cesta prázdna, žiadne kontroly. Ľahko som sa dostal k chladničke, žiadna hliadka, bez obmedzení voľného pohybu. Otváram chladničku, hmotné rezervy domácnosti a naberám si plné náručie. Jem od nudy, jem len tak, lebo. Nemám zábrany, zapíjam plnotučným mliekom klobásu.
Na toto nik nemyslel, na policajnú hliadku pred mojou chladničkou. Na zákon, ktorý by to obmedzoval, na zákaz voľného prístupu k zdroju kalórii. Možno na zmiernenie schváliť klauzulu, že pár kalórií pridá mužovi šarm. Veď kto by nemal rád tučniakov.
Keď príde ten deň a mňa budú žeriavom vykladať z desiateho poschodia na cestu do práce, tak vtedy budem prehodnocovať tú múku a kvasnice naskladnené v dostupnom čase. Vtedy budem nadávať na všetky zákazy, ktoré neboli dôsledné. Budem nadávať, že niekto z pelendrekom nestál aj pri chladničke, pri komore a nedal mi jasne najavo kde je koniec.
