Keď som vyčerpal zásobník bežných aktivít, vymýšľal som nové. Skúšal som silou vôle otvoriť chladničku a len tak myšlienkami prepnúť kanál v televízore na iný kanál. Nedarilo sa. Ako som sa bezcielne túlal bytom, držiac za ruku apatiu, uvidel som na písacom stolíku ceruzku. Bola zasunutá v prútenom pohári medzi perami. Ohryzený koniec ceruzky vypovedal o veľkom sústredení pri poslednej aktivite.
Zobral som papier. Na papieri sa objavila tvár. Tvár plná spomienok.
Pozrel som jej do očí a niečo mi tam chýbalo. Spomenul som si na leto. V pamäti sa mi vybavila ulička starého mesta, kde je dlažba ako zrkadlo, od ľudí ktorí tadiaľ prešli. Zacítil som morský vzduch, ktorý sa miešal s arómou kávy a sladkou vôňou tropického ovocia. Pred kaviarňou, pri miniatúrnom stole, sedel chlap v klobúku. Bol starý, no stále mal v očiach iskru.
V obchode s kobercami mi predavač povedal, že sa môžeme dohodnúť na cene. Ak si kúpim aj malý kameň s vybrúseným slnkom. Nechcel som koberec, pritiahla ma tam vôňa. Kameň som chcel, no samostatne nebol na predaj.
Vstal som, prešiel som sa po byte. Za ruku ma držala nádej.
Ďalšie kresby nájdete tu: https://www.instagram.com/_marian_baran_/
