Za mladi som skúšal pred zrkadlom osvojiť si toto umenie, kládol som dôraz na akustiku, ladil tóny smiechu do vhodnej polohy. Zdalo sa, že sa mi celkom darí. Fantomas? Trafila ma vtedy presne cielená otázka z kuchyne.
Tí čo ho ovládajú, nemusia vôbec nič, stačí, aby sa začali smiať. Úplne bez slov, vírus chichotu dokáže každého osloviť. Ich smiech rozbíja betón na prach, otvára trezory, láme zábrany a dievčatá smiechom padajú na chrbát. Dajú sa stretnúť hocikde. Začnú sa smiať na nezvyčajných miestach a úplne narušia zvyčajnú statiku. Mať tak možnosť zistiť ten impulz k smiechu, vycibril by som si lokalizáciu podnetu a definitívne vyladil svoje smiešne prejavy.
Dnes som bol v potravinách nakúpiť. Vonku slnko sušilo zimu a predo mnou v rade tucet nákupných košíkov. Chlapík, čo stál vedľa mňa sa zrazu začal smiať. Bol to veľmajster. Guru smiechu, takého stretnúť je udalosť. I tí čo sa bránili, s vrodenou imunitou smutného vzdoru, i tí sa pridali. Cez slzy smiechu som sa snažil udržať kontakt, pozeral som okolo a s námahou všetko dôležité analyzoval.
Keď skončil a všetci okolo si s úľavou vydýchli, hneď som sa ho opýtal. Na čom ste sa smiali? Čakal som na odpoveď, ktorá ma vystrelí na piedestál. Na slová, ktoré zmenia môj a život všetkých okolo od základu. Keď ja vôbec netuším. Opovedal mi chlapík a utrel si slzy pod očami.
