Detstvo z tej izby odišlo už dávno, dospelosť ju vyvetrala dôkladne. Kamarátova mama vo svojej izbe chrápala tak nahlas, až vo dverách do izby rinčalo sklo. Koľko sily sa v tej starej žene skrýva.
Zaspal som rýchlo. Z obliečky vankúša sa uvoľňovala aviváž s trochou nastrúhaného kokosového mydla. Tajomná vôňa, ktorá chytí za ruku a vtiahne do sna skôr, ako dokážeš pomenovať jej zloženie.
Ráno, keď som sa zobudil, obliečka periny ležala zvlečená vedľa postele. Keď som ju dvíhal, pod posteľou som našiel plyšového medveďa. Asi ho vnuci vytiahli zo skrine. Plyš sa už dávno stratil, to ako hrubla koža na dlaniach. Stará pani pozerala v obývačke televízor. Zvuk prijímača bol nastavený tak, aby poslucháč s horším sluchom nebol o nič ukrátený. Pravdepodobne detektívka, čo chvíľa stará pani niečo tajomne zašomrala.
Prosím ťa, hlavne sa naraňajkuj. Povedala nahlas a ani sa neotočila. Stále sledovala monitor. Zdalo sa, že to bola replika z toho filmu. Pasovala tam, pretože ju stará pani vyslovila, keď práve neprebiehal žiaden dialóg. Niekto v tom príbehu hovoril hlavnému hrdinovi, nech z domu neodíde s prázdnym žalúdkom.
Áno mama, chcel som povedať. Na stole v kuchyni čakali na mňa raňajky a pohár skutočného kakaa. Zobral som do rúk chlieb natretý maslom. Jednoduchý recept nepopísaný v žiadnej kuchárskej knihe. Mení sa len chuť chleba a masla. Oproti mne si na voľnú stoličku na chvíľu sadlo detstvo a ja som videl, že bolo šťastné.
