Sedeli sme a pili kávu praženú v exotickej krajine, názov neviem ani vysloviť. Stála toľko, akoby z tej krajiny pricestovala taxíkom. Mentálne zahral futbal, verbálne rozobral auto a len tak preletel celý svet. Priblížil mi lukratívne destinácie prostým opisom. Chvastavo prebehol svoj život na vyššej úrovni. Žila na krku o málo hrubšia ako slovník.
Ľavú ruku som mal stále zovretú v päsť. Bol zvedavý a ja, zranil som sa na tréningu, v posilke, povedal som svoju jedinú vetu v našom dialógu. Vypol som hruď, zmenil som svoje proporcie prostým nádychom. Nech ho závisť gniavi z jednoduchých riešení.
Keď sme sa lúčili, povedal že zavolá, tak som mu dal číslo čo som si všimol na balení cukru. Káva je dobrý spoločník, nakopne keď treba, otvorí oči. Keď odišiel, otvoril som dlaň a prečítal, kúpiť toaletný papier. Ja viem čo je život, čo je dôležité na každej úrovni.
