Existujú aj dohady, že dvere vymyslela žena, aby vymkla neúspešného lovca, zamedzila šíreniu negativizmu a následnému kresleniu lovca po stenách jaskyne, ako lov prebehol, čo všetko urobil a ako vynikajúco.
Žehličku nikto nevymyslel, ale vznikla sama. Jedného dňa jej primitívna verzia, stála v primitívnej poličke a svojou jednoduchou krásou lákala na prvé pokusy zušľachtiť povrch látky. Toľko neznámy zdroj. Tieto informácie neuvádzajú pokušiteľa, ktorému začal prekážať nedbalý vzhľad rúcha, ktoré mal oblečené, ako dôkaz svojho spoločenského postavenia. Zvršku natoľko populárneho, že sa doň začali haliť obe pohlavia, k veľkej nevôli jedného z nich.
Uvedomujem si, že tkanina tých čias bola nedokonalá a jedincovi, ktorý prahol po hladkom vzhľade neostávalo nič iné, len siahnuť do primitívnej poličky po žehličku. Prepáčte mu, vy odporcovia vyžehlených textílii, neuvedomil si čo spôsobí. Ale prečo tento kult pretrval dodnes? A prečo rozpor v rodinnom živote začína pri kope nevyžehlenej bielizne, to naozaj neexistuje niečo závažnejšie, napríklad neumytý riad. Alebo poloha záchodovej dosky.
Ja nežehlím. Mojím tajomstvom je správne zavesená bielizeň v sušiacich destináciách a po vysušení, jeho dôkladné poskladanie a uloženie. Vhodne zavesená bielizeň nevyžaduje žiadnu následnú úpravu. Mnohí sa ma pýtajú, závidiac môj uhladený vzhľad, ako som dosiahol tú dôslednú, vyrovnanú harmóniu svojho povrchu. Rád chvastavo opíšem, čo preto robím. Ale napriek tomu má nabádajú, núkajú či predsa len. Pod si zažehliť, vravia, stojac zúfalo pri plných košoch neožehleného oblečenia. A ja vždy poďakujem, že nie, ja nežehlím.
