Prešli vedľa detí, ktoré sa snažili nájsť v kríkoch psa. No on pil vodu z mláky. Páni sa na deťoch zasmiali. Len čo pes zistil, že ho deti zbadali, dal sa na útek. Prebehol na koniec chodníka, zastavil, otočil sa a vrtel chvostom. Čakal na deti, ktoré utekali jeho smerom.
Dvaja páni kráčali ďalej. Jeden v klobúku, ťažko kráčal. Druhý si pri chôdzi pomáhal palicou. Chvíľu kráčali, chvíľu stáli. Potom sa smiali a vzápätí obaja, ticho pozerali do diaľky. Asi tam chceli niečo uvidieť, rozpamätať sa. Pripomenúť si siluety čias minulých. Dvaja kamaráti.
Keď som ich predbiehal, v diaľke som zbadal električku, blížila sa k zastávke. Pán v klobúku ju zbadal.
Ide mi električka, musím ju stihnúť. Inak budem mať doma problém. Povedal kamarátovi a usmial sa. Pridal do kroku. No nebolo to jednoduché, nohy neposlúchali. Prehupoval sa z nohy na nohu.
Zober si toto. Povedal náhle ten druhý a pánovi v klobúku podal svoju palicu.
Pán v klobúku palicu zobral. Oprel sa do nej, čo sily stačili a ponáhľal sa na elektricku, ktorá už bola takmer na zastávke. Stihol ju. Keď stál v otvorených dverách, otočil sa a zamával kamarátovi.
Zajtra ti ju vrátim. Zakričal. No ten ho už určite nepočul.
