Otvoril kapotu a pozeral na motor. Dotkol sa pár vecí, ktoré tam uvidel. Potriasol káblami. Sadol za volant a skúsil zas, motor nenaskočil. Keď vystúpil stál tam chlap, ktorého ráno vídaval, ako tlačil starý kočík okolo smetiakov. Dlho ho nevidel. V to ráno tam stál len tak, s rukami vo vreckách a so šálom až na nose.
„Pomôžem vám pane." Spýtal sa. Ivana to zaskočilo. Potajme si ho premeral, pozrel na jeho vychodené topánky. Netušil, ako by mu ten „čudák" mohol pomôcť.
„Ak viete pomôcť, budem vám vďačný." Predsa len skúsil a pozeral čo sa bude diať. Chlap pristúpil k obnaženému motoru. Vytiahol ruky z vreciek a v jednej z nich mal malý otvárací nožík. Predklonil sa a začal majstrovať. Ivan mu chcel pozerať ponad rameno, no nedalo sa. Nožíkom narábal, do niečoho fúkal. Niekoľkokrát čosi s námahou stlačil.
„Skúste to pane." Povedal starý muž. Ivan si sadol a motor naskočil. Nechal nech sa zohreje a vystúpil z auta. Začal vyberať peňaženku.
„Čo som dlžný?" Pozrel s otázkou na starého muža.
„Nič nechcem." Zahlásil hrdo a prísne pozrel na Ivana, ktorý držal v ruke peniaze. Starý muž ich neprijal. Ivan sa ho spýtal, či mu nedonesie jedlo, no i to odmietol. „Som rád, že som vám mohol pomôcť, pane." Vyslovil starec, vytiahol si šál na nos a chystal sa odísť.
„Počkajte, niečo len predsa..." Zadržal ho Ivan, veľmi sa chcel zavďačiť. Z vrecka vybral kľúče s príveskom a jeden stiahol z kariky. „Aspoň toto..." Povedal a podal ho starcovi do zaolejovanej dlane.
Na druhý deň, skoro ráno, išiel Ivan do práce. Sadol do auta a naštartoval motor na prvý pokus, chvíľu čakal kým sa zohreje. A potom uvidel starca, ako vychádza z aleje stromov, po chodníku, ktorý tam vychodili ľudia. Za sebou ťahal starý kočík. Prišiel až ku smetiakom, ktoré boli zamknuté za mrežami. Vybral podarovaný kľúč a odomkol si.
