Po križovatke kráčali dievčatá a tlačili kočíky so spiacimi deťmi. Mali namaľované oči a ich zafúľaným svetom fúkal vietor od západu. Každá matka má v očiach zvláštny lesk, ktorý žiadna šminka neschová. Prechádzali ku vedľajšej ulici, nemali žiadnu obavu. Auto ktoré ich mohlo ohroziť, prešlo pred polhodinou.
Muž, na predpokladanom nástupišti autobusu, mi povedal, že kedysi sa tam piekli fantastické buchty. Márne ich všade zháňal, aj v blízkej krčme a bol smutný zo zistenej skutočnosti. Autobus asi meškal a keď niečo asi mešká, tak to asi nechýba. Veľký chlap vo flanelovej košeli stál uprostred križovatky a so zaťatou päsťou hromžil žene na hlavnej ceste. Stála, ako napnutá struna na harfe, trochu predklonená a napriek útlejšiemu zjavu zahrmela spŕšku slov. Chlap sa zrazu stiahol, žena náhle schovala.
Dievčatá odtlačili kočíky do bezpečia a na križovatke pristálo niekoľko dofajčených cigariet, z hlúčika chlapov opretých o zábradlie. Vtedy do zákruty vošiel autobus a zastavil priamo pri nás. Kým som zaplatil vodičovi, ešte raz som sa obzrel. Po križovatke kráčali dievčatá a tlačili kočíkmi so spiacimi deťmi. Ich domov asi vietor nezmení.
