Myslím, že nie. Povedal muž prvé čo ho napadlo, tak ako vždy, keď čakal čo ho prvé napadne, aby to povedal. Vedomý si, že primeraná reakcia v tomto prípade neexistuje. Ak by povedal, že je to dobré, len by odobril jej konštatovanie a obvinila by ho, že nie je úprimný.
Potom žena otočila záujem na muža a jej pohľad, to bolo veľké písmeno na začiatku otázky. Necítim tu náhodou parfum inej ženy? Muž už sedel v kuchyni pri stole a sŕkal kávu. Potom opatrne zakloktal, lebo predpokladal, že tento zvuk žena nebude počuť cez železo betónový panel. Keď sa s dúškom kávy, nevidený, nepočutý vybláznil, prehltol a narátal v duchu do štyroch. Do päť sa mu nechcelo, jeho reakcia mala vyznieť nedočkavo a urazene.
Ale no tak. Keď som išiel z práce, bolo v autobuse tucet navoňaných žien. Vieš predsa, že vôňa mojej identity je hlina a mokré lístie. Zasmiala sa, no ten smiech mohol byť varovný. Vypustila paru, ale to jej muž nepovedal, veď sa poznajú iba desať rokov.
Niekam ideš? Spýtal sa muž, keď si žena v spálni ľahla na chrbát a obe ruky natiahla nad hlavu. Ideme, veď vieš. Vedel, ale za pokus to stálo. Otvoril čeľuste prinesených kombinačiek dokorán a v lone ženy uchopil niečo. Nahlas vydýchla a potom si nabrala plné pľúca vzduchu. Bežec zipsu až potom prešiel k pásu, inak sa to nedá. Niekedy jej z obtiahnutých riflí tŕpne koža na stehnách, no s výsledkom sú vraj všetci spokojní.
