Posledné dni neviem čo by som zjedol. Vymýšľať jedlá ma už nebaví, fantázia v tomto smere sa už cíti vyčerpaná. Nikdy to ale nebol problém. Pestrosť pokrmov, trikrát denne teplá strava. No niečo by som zjedol, niečo… A tak mi urobí radosť aj keď si dám Vifon, cítim sa fajn. Na večeru si dám slaninu s cibuľou a horčicu. Ďalší deň to zmením, aby strava bola pestrá a zjem k tomu aj chlieb.
Položil som konzervu na stôl v kuchyni a snažil som sa spomenúť, čo by v nej asi mohlo byť. Také niečo veľké by som len tak nekúpil. To by som si predsa pamätal a už dávno by bol z konzervy popolník na balkóne. Prevracal som konzervu zo všetkých strán, triasol som ňou a skúsil som aj ovoňať. Bolo to zbytočné, žiadna nápoveda. No niečo som si predsa len všimol, nebol na nej vyrazený žiadny údaj, ani dátum spotreby. To musí byť domáce bravčové v konzerve. Ako to dokázalo prežiť?
Hneď som mal mastné prsty, cítil tú lahodnú vôňu a videl rôsol, čo sa dokáže triasť niekoľko minút na vidličke. Odkrojil som krajec chleba a začal hľadať otvárač na konzervy. No nenašiel som žiadny. Nožom otvoriť sa mi konzervu nedarilo, predsa len, ten plech je iný ako z obchodu, z toho by sa dal urobiť tank. Zazvonil som susedom s naliehavou prosbou. So žiadosťou jednoduchou, no konkrétnou.
Nemáte náhodou otvárač na konzervy? Spýtal som sa, poťažkal v rukách konzervu a podal susede s rúškom na tvári. Pozrela na konzervu a s úsmevom privrela dvere. Buchol som sa po čele.
To je tak. Je to zvyk, keď po všedné dni donesiem k ich dverám koláče na tanieri. Zazvoním a len sa opýtam, nemáte v chladničke miesto? Je to kód, je to heslo.
Nemáte v komore miesto? Keď donesiem jablká. Neviete aká je to rastlina? Keď prinesiem medvedí cesnak. Dá sa to ešte jesť? Keď prinesiem klobásu. Nám to nechutí. To vtedy, keď prinesiem med.
Smutne som sedel v kuchyni a z chleba robil guličky. Chuť mäsa zhorkla na jazyku.
Ďakujeme. Tá kyslá kapusta z Lidla je výborná. Napísala mi suseda. To mi odľahlo. A len tak, z tej striedky chleba som si vytvaroval krkovičku.
